Barefoot topánky ArcticEdge sme otestovali v extrémoch. Ako obstáli na Antarktíde?

Mohli by ste nám iba v krátkosti popísať, ako prebiehala príprava, cesta tam a čo bolo jej hlavným cieľom?

Príprava do Antarktídy prebiehala v mojom prípade dosť intenzívne, odkedy som sa rozhodol, že idem. Musel som riešiť viacero vecí pred odchodom, a to jednak kondičku (venoval sa mi tím odborníkov a teda osobný tréner (House of Athletics), výživová poradkyňa (Akadémia výživy) a doktori (Športové centrum Košice- Šaca)), ale samozrejme aj oblečenie. Pretože som šiel na najdrsnejší kontinent našej planéty, kde nič nemôžete nechať na náhodu, a ak vám niečo chýba, žiaľ, nedá sa to tam kúpiť.

Po pár mesačnej príprave, ktorá bola intenzívna, som bol fyzicky pripravený. Psychicky sa na to pripraviť nedá, nakoľko to vám dochádza až keď sa približujete na lokalitu, ktorá bola v našom prípade vedecká stanica na ostrove Jamesa Rossa. Cesta tam bola náročná, nakoľko logistika je veľmi dôležitá a do Antarktídy sa dá dostať jedine loďou a čiastočne lietadlom. Leteli sme z Viedeň - Madrid - Santiago de Chile - Punta Arenas - Ostrov kráľa Juraja (ten už bol v Antarktíde). Potom sme šli čílskym ľadoborcom Viel 2 dni južnejšie na James Ross Island. Našim hlavným cieľom bolo skúmať vplyv globálneho otepľovania na Antarktídu. V tíme sme boli viacerí odborníci, ako napríklad klimatológovia, geológovia, mikrobiológovia, fyziológovia rastlín, ale aj ľudia, čo sa venovali permafrostu alebo glaciológovia. Ja som mal na starosti štúdium flóry a teda lišajníkov a machorastov, pretože tam rastú jedine tieto organizmy a samozrejme sinice, riasy či baktérie.

Čo je podľa vás tá najzaujímavejšia vec na vašej vedeckej práci?

Vo všeobecnosti som stresový fyziológ rastlín a teda sa venujem fyziologickým procesom v rastlinách, ako rastliny reagujú na rôzne typy stresov. Zameranie mám ale najmä na lišajníky a machorasty. Tá najzaujímavejšia vec je podľa mňa to, že sa venujem oblasti, ktorej sa nevenuje veľa ľudí, a to ma na tom najviac baví. Vďaka interdisciplinarite sa mi otvárajú možnosti študovať stále niečo nové.

Ako vyzerá váš bežný deň v takýchto extrémnych podmienkach?

Záleží, či má človek službu na stanici alebo môže ísť do terénu. Ak máte službu, staráte sa o stanicu vo dvojici. Pripravujete jedlo pre 18 ľudí, raňajky, obed a večeru, dolievate teplý čaj do termosky, z ktorej si každý jeden naberá, upratujete, vysávate, čistíte záchody, meníte uteráky atď.

Keď idete do terénu, tak všetko si musíte dopredu dobre naplánovať. Lokalitu, kde chcete ísť, prehľad počasia, pretože v Antarktíde sa počasie mení veľmi turbulentne. Oblečenie, ktoré väčšinou vrstvíte, čiže podľa počasia a náročnosti si ho obliekate alebo vyzliekate, a samozrejme obuv- o tú sa treba starať, pretože nie jedna obuv sa vplyvom extrémneho počasia už počas expedície rozpadla. Čiže sa staráte o kožu, voskujete, sušíte atď. Potom keď ste vybavení, začína tá najkrajšia časť expedície a to je prieskum lokalít a zber materiálu.

Čo bolo pre vás osobne na Antarktíde najnáročnejšie?

Povedal by som, že Antarktída na vás pôsobí najmä psychicky. No najnáročnejšia bola za mňa určite cesta, nakoľko nemám rád lietadlá a lode. A práve do Antarktídy sa dostanete iba letecky alebo loďou. Predsa keď si človek pozrie na mape, kde som to vlastne bol, tak si uvedomí, že to je neskutočne ďaleko od domova a keď prežíva tú plavbu napríklad cez Drakeov prieliv, nie je to fakt pre slabé žalúdky.

Do výpravy ste si zobrali naše barefoot topánky ArcticEdge. Ako obstáli v tomto teste?

Musím sa priznať, že ArcticEdge som bral do Antarktídy s rezervou. Hovoril som si, že super topánky po Patagónii, ale určite nie do Antarktídy. Predsa si vezmite, to počasie, ktoré nás tam postihlo - sneh, zima, vietor, voda, silné UV žiarenie... A to nehovorím o teréne, kde chodíte 90 % po ostrých kameňoch a inak po blate, bahne a topánky sa vám zabárajú. Každopádne som sa veľmi mýlil, pretože lepšie topánky na expedíciu som si nemohol ani želať.

Vezmite si, že idete v januári z Európy, kde je zima, do Južnej Ameriky, kde v hlavnom meste Chile je 30 stupňov. Keď si predstavím kolegov, ktorí kvôli váhe batožiny brali ťažkú zimnú obuv na seba a ja som mal ArcticEdge, bol to neskutočný rozdiel. Mal som ľahučké topánky, a aj keď bolo v Santiagu de Chile +30°C , na tú krátku chvíľu som to zvládol v komforte. Potom prídete do Punta Arenas, kde je už chladnejšie, ale stále nie na ťažké topánky, nachádzate sa v Patagónii. A potom príde ten šok, že letíte na King George Island, z neho loďou na James Ross Island a ten terén už je extrémny. Topánky hodnotím fakt 10/10, dokonca aj kolegovia, keď si ich všimli, videli starostlivosť o ne, aké sú ľahké a praktické, vyjadrili veľmi pozitívny postoj k nim. :)

V akých konkrétnych situáciách ste topánky počas expedície najviac preverili? (napr. sneh, vlhko, dlhé presuny)

Priznám sa, že som topánky vôbec nešetril, snažil som sa im naozaj dopriať extrém, ktorý bol dopriaty aj mne v Antarktíde. ArcticEdge zvládli úplne super sneh, zimu, vodu, vlhko, silné UV žiarenie, aj dlhé presuny. Musím sa priznať, že boli veľmi komfortné na dlhé presuny po ťažkom teréne, čiže sú vhodné aj na zimnú turistiku. Jediná nevýhoda, resp. lokalita, kde som ich nebral, boli ľadovce, pretože podrážka nie je na to stavaná, je rovná a šmýka sa. Na druhej strane brali sme si aj iné topánky, ktoré sme si mysleli, že na ľadovce pomôžu kvôli svojej podrážke, ale bez mačiek ste na ľadovci aj tak úplne bezmocný.

Ako obstáli z pohľadu tepla? Boli vaše nohy v komforte aj pri nízkych teplotách?

Čo sa týka tepla, bol som s nimi maximálne spokojný. Dokonca by som povedal, že keď bolo teplo vonku, v topánkach mi bolo príjemne, a keď bolo vonku chladno, príjemne ma hriali. Musím ale vyzdvihnúť ďalší produkt, z ktorého som mal asi väčšiu radosť ako z topánok, a to boli merino ponožky Be Lenka. Za mňa úplne ale že úplne najlepšie ponožky, aké som v živote mal, na zimu si už neviem predstaviť iné a pevne verím, že aj na leto má Be Lenka podobný produkt. Určite nebudú chýbať u nás doma. Ten tvar, ideálna výška a všetky výhody merina som veľmi, veľmi ocenil.

Jednou z kľúčových vlastností je nepremokavosť – dostali sa topánky do kontaktu s vodou? Ako to zvládli?

Topánky ma perfektne podržali v kontakte s vodou. Musím uznať, že som párkrát s nimi vošiel do prameňa dosť hlbokého pre bežnú obuv a aj cez vodu som s nimi potom prechádzal bežne. Dokonca som si ich takto čistil od blata, že som sa postavil do tečúcej vody a vôbec mi nepremokli. Naozaj sú z tohto pohľadu veľmi vhodné a nepremokavosť musím vyzdvihnúť. Akurát posledný deň sa mi stala nepríjemná vec, že som omylom spadol do mora a namočil si celú nohu pod koleno a žiaľ, keď vám natečie do topánky, tak to už cítite, ale to by bolo asi s každou obuvou. No na druhej strane som si topánku nevyzúval a aj keď bola dnu úplne mokrá, nepociťoval som zimu. Potom som sa samozrejme prezul, vysušil ich a išiel ďalej.

Ako by ste zhodnotili ich odolnosť v teréne? Mali ste pocit, že zvládajú náročný povrch bez problémov?

ArcticEdge by mohli mať nástupcu, ktorý by sa volal AntarcticEdge s pár vymoženosťami, ale to je len náš pohľad vedcov z expedície. Povrch topánok zvládol tie najextrémnejšie podmienky s prehľadom. Naozaj to bolo testovanie priamo v prírode, kde nič nemôžete nechať na náhodu. Jednak podrážka to zvládla perfektne, aj keď som ju nešetril a dostávala toľko ostrých kameňov, že som to už nakoniec vzdal ja, a na druhej strane povrchová úprava, čistenie, impregnácia – skrátka vynikajúce. Kým bežné kožené topánky ošetrujete zdĺhavo so zubnou kefkou, nanášate vosk, pri týchto topánkach stačilo použiť impregnačný sprej a bolo to vybavené. Vôbec sa nepotrhali, podržali. Musím veľmi vyzdvihnúť aj ochranu pred okopávaním, predná časť topánky to vydržala výborne a chránila palce pred poranením.

Barefoot obuv je špecifická - ako sa vám v nej chodí v takýchto podmienkach v porovnaní s klasickou obuvou?

Keď som povedal slovo barefoot a že ich beriem do Antarktídy, všetci na mňa pozerali, či som normálny. Be Lenka sú výnimočné tým, že predná časť topánky je širšia a tým pádom prsty na nohách nie sú deformované. Podrážka je síce pevná, ale treba si uvedomiť, čo je dôležité pri barefoot obuvi. Aby som chodil takmer bosý a cítil všetko? To môžem chodiť bosý. A pri dospelej nohe sa už žiaľ klenba nezmení, tá je dôležitá pri vývoji v mladom veku. Pre mňa je dôležité, aby som mal pevnú stabilnú obuv aj do ťažšieho terénu, kde by vyvrtnutie členka znamenalo asi koniec expedície. ArcticEdge sú členkové, čiže máte podporu aj z tohto pohľadu, ale najmä je to perfektná komfortná obuv do terénu, resp. do mesta v zime a najmä na dlhé prechádzky. Topánky sú naozaj navrhnuté tak, že dobre vyzerajú ako v meste, tak aj v teréne.

Je niečo, čo vás na topánkach príjemne prekvapilo?

Určite áno, je toho veľa, čo som už spomenul, ale jedna vec ma úplne dostala a veľmi chválim. Stále som mal problém s vyšúchaním päty. Be Lenka nesklamala a to, čo ste dali na pätu, tú časť kože, bol ideálny nápad vhodný nejakej ceny, pretože je to neskutočne komfortné, praktické a proste úžasné.

A na záver – čo si z tejto expedície odnášate, či už vedecky alebo osobne?

Keby som bol na vojne, tak by som povedal asi to, že nohy v suchu sú prvá vec, o ktorú treba dbať. :D Smejem sa, lebo mi to povedali kolegovia, ktorí na vojne boli a mne to napadlo v súvislosti s Antarktídou. Ale nie teda vážne, beriem si z tohto kontinentu neskutočnú pokoru, ktorú vám Antarktída ukáže. Uvedomíte si, aký je človek malý a bezmocný oproti sile prírody, ako vás dokáže tá scenéria, ktorá je každý deň iná, úplne pohltiť, že sa nechcete z tej krásnej mesačnej krajiny ani vrátiť domov.

Vedecky som si priniesol vzorky, ktoré budeme spracovávať aj niekoľko rokov. Pevne verím, že výskum, ktorý sa v Antarktíde vykonáva pravidelne každý rok, pomôže ľuďom pochopiť, že k prírode sa treba správať s úctou. Pretože ona tu bola prvá a dala nám možnosť v nej žiť a užívať si ju v plnej kráse. My sme tu len dočasne a sme teda iba jej užívatelia.