Kompostovanie

Be Lenka logo Be Lenka
16.02.2022
Kompostovanie

Preto by sme vám radi priblížili tému zvanú kompostovanie. V sérii článkov na našom blogu si povieme o tom prečo kompostovať, ako si založiť kompost a ako sa oň starať, povieme si čo patrí a nepatrí do kompostu, zodpovieme si najčastejšie otázky ohľadom kompostovania a povieme si, že kompostovať sa dá v pohodlí aj doma, nielen na záhrade. Povieme vám ako si svojpomocne vyrobiť kompost či do čoho sa oplatí zainvestovať. Povieme si ako môžeme ovplyvniť proces tvorby kompostu i ako sa starať o kompost v zime. Najmä si ale vysvetlíme, že kompostovanie nie je jadrová fyzika, je to prax jednoduchá a vysoko intuitívna, vhodná pre každého a do každého prostredia. Preto sa ho netreba báť a pri prvom nezdare to vzdávať. Pretože každá zmena v prospech prírody sa počíta, aj tá najmenšia. Tak teda poďme na to ☺.

Čo je kompost?

Zjednodušene povedané, kompost je biologicky rozložená organická hmota ktorá sa využíva na hnojenie pôdy. Zložité? Tak teda ešte jednoduchšie – to čo bolo pred nejakým časom zvyškom zo zeleniny je teraz hnedým hustým „čajom“ a kompostom-humusom (hustá tmavá hmota konzistenciou pripomínajúca pôdu neskutočne bohatá na živiny), ktorými prikrmujeme kvietky alebo záhradu. Životný cyklus rastlín v prírode.

Proces, ktorý vedie od zvyšku zeleniny po spomínaný čajík a humus sa nazýva kompostovanie. Ide o biologický, a teda prírode vlastný, proces v ktorom mikroorganizmy rozložia organickú hmotu (zvyšky zeleniny, papier, trávu) na kompost.

Kompostovať môžeme vonku alebo vo vnútri. Oba komposty majú svoj vlastný princíp optimálneho fungovania.

Outdoorové komposty zvyčajne pracujú s mikroorganizmami a hubami, ktoré sa postarajú o proces rozkladu. Vo vonkajšom prostredí sa do kompostu zatúlajú aj červíky, dážďovky a hmyz a drobné živočíchy a v procese pomáhajú. Záhradný kompost potrebuje na svoje optimálne fungovanie polotieň, kontakt s pôdou, pravidelné prekopávanie a ideálne väčšie množstvo masy na kope aby sa masa dostatočne ohrievala a teplo si udržala. O kompostovaní na záhrade sa podrobnejšie dočítate tu.

Domáce kompostéry zväčša fungujú na princípe osídlenia špeciálnymi dážďovkami, ktoré výrazne pomáhajú v procese výroby kompostu a navyše to robia naozaj rýchlo. Takémuto kompostovaniu hovoríme vermikompostovanie (vermi lat. červ) Viac o kompostovaní v domácom prostredí a prečo je to tak neskutočne jednoduché a efektívne sa dočítate tu.

Kompost v sebe nesie obrovské množstvo živín, to z neho robí mega prospešné a ekologické hnojivo. Žiadne umeliny, dusičnany či amoniak. Okrem živín kompost navyše zlepšuje fyzikálnu, chemickú a biologickú rovnováhu pôdy. Zlepšuje dokonca schopnosť pôdy viazať vlhkosť či odvádzať prebytočnú vlahu. Kompost v pôde navyše výrazne prispieva aj k lepšej priedušnosti pôdy. A čerešnička na torte? Prospešné huby a baktérie z kompostu pomáhajú bojovať proti škodcom, patogénom a mikroorganizmom spôsobujúcim ochorenia rastlín. No hotový zázrak a navyše vyrobený doma! A ešte zadarmo ☺ Teda ak nerátame počiatočnú investíciu do kupovanej kompostovej nádoby či dážďoviek.

Prečo kompostovať?

Okrem toho, že kompost je multivýživný koncentrát ktorý rastliny milujú? Kompostovanie pomáha výrazne znižovať tvorbu organického odpadu, ktorý by inak skončil v koši a potom hnil na skládke. Pomer biologického odpadu na skládke tvorí až 40%! V dnešnej dobe nám príde úplne prirodzené že separujeme plasty, sklo, kovy či papier. Tie následne recyklujeme. Aktuálne mestá prichádzajú s veľkou iniciatívou začať zodpovedne separovať aj biologický odpad nakoľko je jeho spracovanie pomerne jednoduché a s prospešným výsledným produktom. Ďalším dôvodom prečo kompostovať je že biologický odpad končiaci na skládke na nej robí aj najväčšiu šarapatu. Jeho rozklad na skládke nie je kontrolovaným procesom s ideálnymi podmienkami. Namiesto premeny na kompost teda tento odpad prechádza hnilobným procesom, zapácha a produkuje metán a skleníkové plyny. Jednoducho celé zle a pritom úplne zbytočne. Kompostovaním teda robíme dobre nielen našim rastlinám ale aj prírode. Navyše je to proces, ktorý môžeme realizovať vonku na záhrade ale aj v pohodlí domova. Kompostovať môžeme za dodržania optimálnych podmienok celoročne a založiť si kompost nezaberie veľa času a nie je na to potrebný ani diplom záhradného architekta.

Benefity kompostu

Len ťažko by sme hľadali niečo synteticky vyrobené niekde v továrni čo by sa vlastnosťami čo i len priblížilo kompostu. Aké sú teda niektoré z obrovského množstva výhod kompostu?

  • Kompost je substrát bohatý na živiny, multi-nutričná bomba
  • Zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy – porozitu - priedušné a priepustné atribúty pôdy
  • Pôda obohatená kompostom lepšie pracuje s vodou – viaže potrebnú vlahu a prebytočnú vlhkosť odvádza preč
  • Filtruje vodu a prípadne nebezpečné látky v nej
  • Kompost výrazne zabraňuje erózii pôdy
  • Koreňový systém rastlín je silnejší a bohatší v pôde obohatenej kompostom
  • Pôda je úrodnejšia
  • Kompost ničí patogény v pôde a neutralizuje toxíny
  • Kompost má pozitívny vplyv na zmierňovanie tvorby plynu spôsobujúceho skleníkový efekt

Ako začať?

V prvom rade si treba povedať, že na kompostovaní nie je naozaj nič zložité. Mnoho ľudí by síce možno chcelo ale nekompostuje z jednoduchého dôvodu – boja sa. A pritom sa jedná o veľmi jednoduchý a prirodzený proces. V prírode prebieha tvorba kompostu sama od seba a zásah človeka vôbec nepotrebuje. Založiť si preto kompost doma nie je nič iné, iba jednoducho vytvoriť optimálne podmienky a nechať prírodu robiť si svoju prácu. Dokonca by sa dalo povedať, že založenie kompostu patrí medzi najjednoduchšie práce, ktoré sa týkajú záhradníčenia. Založiť si kompost v byte je rovnako jednoduché, všetko potrebné si človek nakúpi na jednom mieste a môže začať. Záhradný kompost si dokonca môžete s minimom úsilia a investícií vyrobiť aj svojpomocne! O tom potom, alebo tu ☺. Kde sme to skončili? Aha, kompostovanie teda nie je nič zložité. Stačia stručné inštrukcie a ostatné príde samo, v procese.

Ako teda začať? Najskôr si treba zodpovedať otázku, kde chceme kompostovať. Na záhrade? Doma? Podľa miesta, kde chceme kompostovať si vyberieme nádobu na kompostovanie. Na domáce kompostovanie je na internete výber z pomerne veľkého množstva rôznych kompostérov. Väčšina je vyrábaných z odolného plastu. Kompostovanie na záhrade ponúka dokonca ešte rôznorodejší výber kompostovacích nádob i materiálov z ktorých sú vyrobené. Kompostér na záhradu si dokonca môžete vyrobiť aj svojpomocne! Z paliet, zo starej popolnice, z drôteného pletiva, tehál či tvárnic. Bez ohľadu na použitý materiál je dôležité, aby home-made kompostér nemal dno (kvôli dotyku s pôdou), bol dostatočne priedušný (otvory v stenách) a mal objem aspoň jeden meter kubický.

Povedzme, že zakladáme kompost v záhrade. Kompostér už máme vybratý. Čo teraz? Vyberieme si rovinaté a trávnaté miesto niekde v rohu záhrady. Kompost zakladáme na trávnatom podklade alebo hlinenom podklade, kontakt so zemou je pre správne fungovanie kompostu dôležitý. Vyberáme nie úplne slnečné stanovisko, ideálny je polotieň. Slnečné stanovisko by mohlo v lete kompost presúšať a proces rozkladu by sa nedostatkom vlahy zastavil. Rozklad organickej hmoty vytvára teplo, preto je ideálne postaviť kompost bokom „od bežného diania v záhrade“. Toto zahrievanie je však žiaduce a pre tvorbu kompostu veľmi dôležité. Okrem rýchlejšieho procesu rozkladu sa vďaka vysokej teplote kynožia v komposte patogény, semená či larvy hmyzu.

Kompostovať v domácich podmienkach je rovnako jednoduché a dostupné. Dnes už je výber domácich kompostérov naozaj štedrý. Dalo by sa povedať, že sú to vkusné, minimalistické a štýlové bytové doplnky. Tak sa netreba vôbec báť, že náš domáci kompost bude v miestnosti pôsobiť ako päsť na oko. Vyberieme si miesto so stálou teplotou, ideálne kde môžeme mať kompostér umiestnený celoročne. Kompostér môžeme mať v kuchyni či na chodbe. V prípade, že umiestňujeme kompostér na balkón alebo terasu, musíme počítať s tým, že bude potrebovať v zime preložiť do tepla. Dážďovky v domácom kompostéri by totiž našu zimu neprečkali v zdraví.

4 ingrediencie

Keď teda vieme kde chceme kompostovať, kúpili alebo vyrobili sme si kompostér, ostáva nám už sa len do toho pustiť. Postupy ako založiť kompost na záhrade a v byte sa mierne odlišujú, tak sa im venujeme v článkoch o kompostovaní na záhrade a doma.

Postupy sa mierne líšia, no niečo majú oba druhy kompostovania spoločne. Na to aby sme ich založili a aby optimálne fungovali potrebujeme 4 základné suroviny – vodu, vzduch, uhlíkatú zložka (hnedé suroviny) a dusíkatú zložka (zelené suroviny). Poďme si ich trochu priblížiť a pochopiť akú úlohu v kompostovaní zohrávajú.

Vzduch – mikroorganizmy bez neho neprežijú. Jednoduché ☺

Voda – tak ako mikroorganizmy neprežijú bez vzduchu tak potrebujú k svojej existencii aj vodu. Okrem iného funguje voda ako médium pre chemické reakcie a zároveň transport živín a mikroorganizmov. Ideálna vlhkosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 40-65%. Toľko teória. V praxi si vlhkosť odkontrolujeme pomerne jednoducho – do dlane naberieme trochu kompostu a dlaň zovrieme v päsť. Ak nám z dlane vyteká voda je kompost príliš vlhký. Ak je naopak kompost na pocit suchý a nekompaktný, po stlačení nedrží pokope a rozsype sa, je príliš suchý. V skratke – kompost by mal pripomínať jemne vlhkú špongiu.

Surovinová skladba – uhlíkaté (hnedé) a dusíkaté(zelené) suroviny – našťastie na to, aby kompost fungoval tak ako má nepotrebujeme nutne vedieť presný pomer zelených a hnedých surovín, ktoré hádžeme do kompostu. Príroda si svoju prácu spraví tak či tak. Odhadnutím správneho pomeru jednotlivých zložiek dokážeme pomôcť prírode a procesu rozkladu. Uhlíkaté a dusíkaté suroviny. Takto povedané to znie zložito, odborne chemicky. Čo sa za týmito pojmami teda skrýva? Suché lístie, konáriky, káva, papier či noviny, papierové tašky sú hnedé zložky. Vo všeobecnosti sú to suroviny tvrdšie, pevnejšie a dlhšie sa rozkladajúce, preto ich do kompostu hádžeme nadrvené či nasekané na čo najmenšie kúsky. V komposte výrazne ovplyvňujú vlhkosť, lebo ju pohlcujú a držia v sebe. Tráva, čerstvé lístie a zvyšky zo zeleniny sú zelená zložka. V praxi platí, že zelenej zložky by na hmotnosť malo byť menej ako hnedej a najmä by mala byť zelená zložka skrytá pod hnedou aby sme zabránili prítomnosti mušiek.

V praxi to teda znamená, že keď pridáme na kompost väčšie množstvo zelene naraz, napríklad pokosenú trávu, mali by sme ju zasypať drevnou štiepkou, pilinami či natrhaným kartónom. Na správny pomer prídeme časom metódou pokus-omyl. Čo sa môže stať ako je nesprávny pomer týchto dvoch zložiek si môžete prečítať na konci článku v kapitole Bežné problémy kompostovania a ich riešenia.

Patrí to na kompost alebo nie?

Vieme ako založiť kompost, vieme aj ako by mala vyzerať optimálna surovinová skladba. Čo teda na kompost patrí a čo nie?

Čo patrí do kompostu

Uhlíkatý materiál (hnedý):

  • trhaný nebielený kartón
  • podrvené škrupiny z vajec
  • drevný popol (viď vyššie), NIE popol z uhlia a brikiet
  • seno a slama
  • orechové škrupiny
  • odrezky izbových rastlín a hlina z kvetináčov
  • konáriky, drevná štiepka
  • papierové utierky (nie mastné), papierové rolky
  • piliny
  • natrhaný novinový papier (nie lesklý)
  • lístie, ústrižky a odrezky drevín a záhradnej zelene

Dusíkatý materiál (zelený):

  • chlieb, staré pečivo
  • mletá káva, papierové filtre
  • ovocie (citrusy a exotické ovocie obmedzene)
  • pokosená tráva
  • zelené lístie
  • vlasy, srsť
  • izbové rastliny
  • podstielka od bylinožravých zvierat
  • staré kvety
  • čaj a čajové vrecúška
  • zelenina

Čo nepatrí do kompostu

Nájde sa zopár vecí o ktorých si myslíme, že by sme ich mohli hodiť do kompostu, nie je tomu však tak. Existuje pár vecí, ktoré by sme radšej do kompostu dávať nemali, aj keď by sa nám to na prvý pohľad nemuselo zdať.

  • Burina pred vysemenením – nikto nechce, aby mu kompost rozniesol po záhrade burinu zo semienok, ktoré prežili v kompostéri
  • Rastliny napadnuté chorobami – aj keď je vysoko pravdepodobné, že zárodky chorôb sa v komposte pôsobením vysokej teploty neutralizujú, isté riziko tu stále je.
  • Výlučky mäsožravých zvierat
  • Chemicky ošetrované rastliny – niektoré hnojivá sa rozkladajú relatívne rýchlo a nenechávajú za sebou nebezpečné stopy, niektoré však nie. V tomto prípade sa metóda pokus omyl moc nevypláca, chceme mať náš kompost predsa bio, preto je dobré držať všetky chemicky ošetrované rastlinky od kompostéru preč.
  • Mäso, kosti, olej a mliečne produkty – nič z toho nepatrí do kompostu. V procese rozkladu sa tvoria rôzne patogény ktoré by mohli kompost kontaminovať. A to nehovoríme o smrade ktorý sprevádza mäso či mliečne výrobky v rozklade či malé viacnohé potvorky, ktoré to priťahuje
  • Korene a semená
  • Prach

Napriek tomu, že všetko z vyššie spomínaného je biologicky rozložiteľné to neznamená, že by sme to mali my v domácich podmienkach separovať. Najmä pokiaľ kompostujeme v byte. Vtedy odporúčame držať sa konzervatívneho prístupu, najmä pokiaľ sme v tom noví.

Čo môžeme dať do kompostu ale netreba to preháňať

Niektoré suroviny môžeme síce dať do kompostu, avšak pre jeho správne fungovanie to treba držať na uzde. Jednou z takýchto surovín je napríklad popol z dreva. Drevný popol má mnoho benefitov a celkovo zlepšuje kvalitu pôdy. Obsahuje veľké množstvo draslíka, fosforu, vápnika a iných nutrientov. ALE pri drevnom popole platí, že všetkého veľa škodí. Prečo je tomu tak? Drevný popol je vysoko zásaditý a zvyšuje pH pôdy. Čo môže byť prínosné v prípade, že sa trápime s kyslou pôdou a potrebujeme ju neutralizovať. Suma sumárum, popol do kompostu pridať môžeme, avšak len v malom množstve a poriadne ho do kompostu premiešame, aby sme sa vyhli koncentrovaniu a zvyšovaniu zásaditosti kompostu.

Bežné problémy kompostovania a ich riešenia

Pri všetkom čo robíme sa môžu vyskytnúť problémy a kompostovanie nie je výnimkou. Čo sú teda najčastejšie problémy a ako ich riešime?

Problém: Kompost smrdí po skazených vajciach

Príčina: Príliš vysoká vlhkosť. Proces kompostovania prebil hnilobný proces.

Riešenie: Do kompostu pridáme hnedú uhlíkatú zložku (pohlcuje vlhkosť) a kompost premiešame.

Problém: Kompost smrdí po čpavku

Príčina: Príliš veľa dusíkatých zložiek alebo nedostatok kyslíka

Riešenie: Vyvážime obsah kompostu pridaním uhlíkatej hnedej zložky a kompost prehadzovaním riadne prevzdušníme. Ak nemáme dostatok dier v stenách kompostu prevŕtame ďalšie (v prípade ak používame kompost z platového barelu alebo starej popolnice, medzery medzi paletami sú dostatočné.

Problém: Kompost sa prehrieva

Príčina: Príliš veľa dusíka

Riešenie: Do kompostu pridáme uhlíkaté suroviny, pokropíme vodou a poriadne premiešame

Problém: Proces kompostovania je veľmi pomalý a netvorí sa dostatočné teplo. Poznámka: na úspešný proces kompostovania musia byť splnené 4 základné podmienky: surovinová skladba C/N ratio, teplo (dostatočne velká kopa), vzuch (diery v stenách na cirkuláciu vzduchu) a vlhkosť. Preto môžu byť príčiny pomalého procesu nasledovné:

Príčina: Masa je príliš malá

Riešenie: Vytvoríme novú hromadu pridaním nového odpadu. Na tvorbu kompostu by sme mali mať na hromade aspoň jeden meter kubicky organickej hmoty

Príčina: Kompost je presušený

Riešenie: Kompost pokropíme a premiešame

Príčina: Kopa potrebuje dusíkatú zložku

Riešenie: Pridáme zelenú zložku

Príčina: v komposte je málo kyslíka

Riešenie: kopu prehadzujeme a premiešavame v častejších intervaloch

Problém: Okolo kompostu lietajú mušky

Príčina: Zelená zložka je odkrytá

Riešenie: Zelená zložka by mala byť vždy zasypaná hnedými surovinami. V prípade vyskytnutie mušiek treba zelené suroviny zasypať a mušky zmiznú

Zber kompostu a jeho využitie

Už vieme prečo kompostujeme aj ako. Vieme, čo na kompost patrí a čo nepatrí. Povedali sme si, aké bežné problémy môžu nastať a ako ich odstrániť. Pozrime sa teraz na tú najdôležitejšiu časť z pohľadu záhradníka – zber kompostu a jeho využitie.

Kedy zbierame kompost?

Hotový kompost môžeme očakávať v intervale od niekoľkých týždňov po 6 mesiacov. V prípade domáceho vermikompostéru je to v priebehu 2-4 mesiacov. Hotový kompost spoznáme podľa toho, že sa konzistenciou podobá pôde a vonia ako vlhký ihličnatý les. Ako presne zbierame kompost zo záhradného kompostu si môžete prečítať tu a ako zbierame kompost z domáceho vermikompostu tu. Kompostom môžeme posypať trávu, použiť na záhonoch, pri presádzaní rastlín či prisypať k izbovým rastlinám a bylinkám. Je bio, je náš, môžeme si teda dovoliť ním pohnojiť aj jedlé rastliny. Okrem tuhého kompostu (humusu) môžeme využiť aj dážďovkový čaj - tekutú nutričnú bombu a kompostový čaj. Touto vzácnou a výživnou tekutinou môžeme zaliať svoju zeleň či postriekať listy. Bezo strachu ju možno použiť ju aj na izbové rastliny. Zápachu sa báť nemusíme a rastlinky sa nám za takýto wellness určite poďakujú krajšími a zdravšími listami a kvetenou.

Kompost v zime

Tak ako príroda v zime oddychuje, tak oddychuje aj kompost. Procesy v záhradnom komposte sa spomaľujú ba až úplne zastavujú. Je to prirodzené, kompostu chýba teplo. Netreba si nad tým lámať hlavu, treba ho nechať odpočívať. Ako zazimovať kompost? Treba ho jednoducho priedušne prikryť špeciálnou netkanou priemyselnou tkaninou alebo plechom aby sme ho chránili pred zvýšenou vlhkosťou. Kompost pred zazimovaním v žiadnom prípade netreba prehadzovať (stratil by aj to zvyšné teplo nahromadené v jadre) a treba ho nechať odpočívať a vrátiť sa k nemu na jar. Nič viac nie je nutné s kompostom robiť.

Ak kompostujeme v domácich podmienkach zima sa nášho kompostu netýka. Kompostovať môžeme celoročne pokiaľ zabezpečíme kompostu stabilnú optimálnu teplotu. Takému kompostu mu je srdečne jedno či vonku zúri fujavica alebo vlny horúčav.

Dážďovky a prípravky na zrýchlenie procesu kompostovania

Dážďovky sa neodmysliteľne spájajú s procesom rozkladu rastlín. Nájdeme ich v pôde, po daždi vyliezajú von, nejedno dieťa nad nimi žasne. Dážďovky sú naozaj tými najlepšími „kompostérmi“. Nenechajte sa však pomýliť. Samotné dážďovky odpad nepapajú. Náramne im ale chutí to, čo vytvárajú mikroorganizmy, ktoré rozkladajú organický materiál. A teda mikroorganizmy v spojení s dážďovkami (plus iné malé živočíchy v záhradnom komposte) stoja za našim kompostom. V záhradnom komposte pridávanie dážďoviek moc neriešime, príroda si pomôže sama. V domácom vermikomposte sa bez nich však nezaobídeme. Už aj samotný názov VERMIkompost tomu nasvedčuje – vermi po latinsky červ. Do domáceho kompostu kupujeme najmä kalifornské dážďovky, tie sú totiž veľmi žravé a dokážu za deň skonzumovať až polovicu svojej váhy. Plus sa ľúbia množiť a vedia si kontrolovať svoje počty podľa prísunu jedla či dostupného miesta. Ideálna samostatná pracovná partia.

Do záhradného kompostu kalifornské dážďovky moc nekupujeme. Výkyvy teploty im moc nesvedčia, tak je otázne ako dlho by to v komposte vôbec prežili. S naštartovaním záhradného kompostu sa skôr spájajú pojmy aktivačné prísady – podporné látky na rozbehnutie a zrýchlenie procesu rozkladu. V jednoduchosti povedané ide buďto chemicky syntetizovanú zmesku s obsahom dusíka alebo o organickú zmesku plnú rozkladných baktérií. Obe tieto zložky vedia kompostu pomôcť, no nie sú pre jeho fungovanie úplne nevyhnutné a bežný smrteľník to zvládne aj bez nich. Viac informácií sa o nich dočítate tu.

Kompostovanie ako nové hobby

Ako máme možnosť vidieť, kompostovanie nie je nič zložité. Má možno zložito vyzerajúcu teóriu, v praxi to však zvládneme ľavou zadnou. Jednoducho povedané vyskúšam, uvidím, neprežívam a hlavne to beriem ako výzvu, možnosť naučiť sa niečo nové a najmä možnosť spraviť niečo malé pre seba a prírodu. Vďaka kompostovaniu totižto môžeme zredukovať tvorbu odpadu o 30-40%! A to naozaj nie je malé číslo. A ako sa hovorí: Kto raz okúsil kompostovanie, kompostovať neprestane. A mať takéto nové užitočné zelené hobby veru nie je na zahodenie. Ak tak jedine do kompostu ;)

Zľava 5% na prvý nákup

Stačí sa príhlásiť do nášho Newslettra

Zaujímajú ma:

Kliknutím na „PRIHLÁSIŤ“ súhlasíte so zaradením Vašej emailovej adresy do databázy prevádzkovateľa týchto stránok, a so zasielaním informácií o jej produktoch a službách. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov a právach dotknutej osoby, sú uvedené tu