Kompostovanie na záhrade

Be Lenka logo Be Lenka
24.02.2022
Kompostovanie na záhrade

Nie je nič jednoduchšie, ako si na záhrade založiť vlastný kompost. Chce to len trochu trpezlivosti a hlavne sa nebáť. Proces tvorby kompostu je súčasťou prirodzeného kolobehu v prírode. Založením kompostu na záhrade len vytvoríme prírode podmienky na to, aby si mohla robiť svoju prácu a my sme mohli plody tejto práce využiť ďalej v prospech našej záhrady.

Obsah článku

Ako si založiť kompost

Založiť si na záhrade kompost je pravdepodobne tá najľahšia práca, aká sa záhrady týka. To platí aj o následnej starostlivosti oň. Poďme si teda krok po kroku jednoducho vysvetliť, ako si založiť svoj vlastný kompost. Môžeme vás ubezpečiť, že sa naozaj nejedná o atómovú fyziku a zvládne to úplne, ale úplne že každý. Tak poďme na to.

1. Kedy založiť kompost?

    Teoreticky môžeme kompost založiť kedykoľvek. Prakticky však zakladáme kompost od jari do neskorej jesene. V zime by nám v komposte proces rozkladu ani nezačal. Zimu však môžeme využiť na stavbu konštrukcie, ak sa rozhodneme postaviť si vlastný kompost, napríklad z paliet. Takto budeme mať kompostér hotový a na jar si doň založíme kompost.

    2. Kde založiť kompost?

      Teoreticky môžeme kompost založiť kdekoľvek. Prakticky ale kompost umiestňujeme do rohu záhrady, kde nebude zavadzať. Polotieň je ideál, priame slnko by mohlo kompost v lete presušovať. Kompost by mal stáť na rovnej ploche a dno musí mať priamy kontakt s trávou alebo pôdou. Práve kontakt so zemou je základný predpoklad toho aby kompost dobre fungoval. Mikroorganizmy a mikrofauna stojace za rozkladom sa totižto nachádzajú v pôde. Pokiaľ ideme kupovať kompost s dnom alebo rotačné kompostové bubny, môžeme ich postaviť aj na vydláždenú, betónovú či inú netrávnatú plochu.

      3. Kompostér

      Výber kompostéru je na nás, našich možnostiach či šikovnosti v prípade ak si chceme vyrobiť vlastný. V prípade, že ideme používať paletový kompostér bez palety na dne – položíme na zem špeciálnu perforovanú fóliu alebo pletivo – v kompostéri hrajú dôležitú úlohu dážďovky a hmyz. Na tých si radi pochutnajú krtkovia a iné hlodavce, preto chceme svoju kopu kompostu pred nimi ochrániť. Ak sa rozhodneme zaobstarať si záhradný kompostér z obchodu, výber budeme mať naozaj pestrý. Je len na našich očakávaniach či dispozíciách našej záhrady pre aký sa rozhodneme. Na trhu sú dostupné drevené, plastové, kovové nádoby či kompostéry z rôznych kompozitných materiálov. Za pozornosť stoja rotačné bubny – kompostéry na konštrukcii s kľukou, ktoré je možno jednoducho otáčať a obsah v nich prehadzovať.

      4. Surovinová skladba v komposte

      Miesto máme, kompostér máme a teraz je na rade ho „nakŕmiť“. O správnej surovinovej skladbe, respektíve o pomere dusíkatých a uhlíkatých materiálov hovoríme v každom jednom článku o kompostovaní, tento nebude výnimkou. Teória môže znieť komplikovane, preto ju tu nebudeme rozoberať. Chceme vás na kompostovanie predsa navnadiť, nie odradiť ☺. Pozrime sa na to zjednodušene - človek na to, aby fungoval správne, potrebuje vyváženú a pestrú stravu. A to isté platí aj o mikroorganizmoch, ktoré stoja za rozkladom biologickej hmoty v našom komposte. Aby boli mikroorganizmy šťastné a robili si svoju prácu správne, potrebujú vo svojej strave vyvážený podiel uhlíkatých a dusíkatých zložiek. Šťavnaté zelené suroviny (tráva, zvyšky zo zeleniny a ovocia a iné) sa označujú ako dusíkaté a tvrdé tmavé suroviny (drevená štiepka, piliny, listy, seno, slama a iné) ako uhlíkaté. Ako to teda má vyzerať v praxi? Zjednodušene povedané, keď hodíme na kompost niečo zelené, napríklad pokosenú trávu, pridáme na vrch trochu drevnej štiepky alebo odloženého lístia či natrhaného kartónu. Ak nič také nemáme na záhrade, dá sa kúpiť aj kokosové vlákno, ktoré sa bežne pridáva do vermikompostérov v domácnosti. Z času na čas hodíme na kompost aj za lopatu čerstvej hliny (kvôli mikroorganizmom). Viac o tom čo patrí a čo nepatrí na kompost, ako aj rozdelenie dusíkatých a uhlíkatých surovín, na konci článku.

      5. Starostlivosť o kompost

      Prevzdušňovanie – bez kyslíku by neprežili mikroorganizmy stojace za rozkladom organickej hmoty. Preto je dôležité kompost prevzdušňovať. Prevzdušňovanie kompostu nie je nič zložité. Jednoducho ho treba iba poriadne poprehadzovať lopatou, rýľom alebo hrabľami, ideálne jedenkrát týždenne. Okrem prevzdušnenia sa kompost aj dobre premieša a tak dochádza k rovnomernému rozkladu organického odpadu.

      Zvlhčovanie – na to aby prebiehal rozkladný a nie hnilobný proces (netvorí kompost a smrdí) musia byť zabezpečené dve základné podmienky – vlhkosť a kyslík. Správnu vlhkosť kompostu si overíme tak, že vezmeme do hrste trochu kompostu a zovrieme ruku v päsť. Mali by sa nám objaviť medzi prstami kvapôčky vody a po otvorení dlane by mal kompost ostať stlačený. Vtedy je vlhkosť správna. Pokiaľ sa kvapôčky neobjavili a kompost sa po otvorení dlane rozsypal znamená to, že je suchý a treba zvýšiť vlhkosť. Jednoducho ho pokropíme a premiešame. Pokiaľ nám po stlačení kompostu voda vyteká z ruky, je potrebné kompost presušiť, a to pridaním suchej hnedej zložky, ktorá na seba vlhkosť naviaže. O pár dní môžeme skúšku vlhkosti opakovať a prípadne kompost znovu prevlhčiť či presušiť.

      6. Zber

      Premena biologického odpadu na kompost trvá od 6 do 12 mesiacov, v jednoduchých podmienkach a podľa tepla a objemu masy. Ako spoznáme, že už je kompost hotový? Hotový kompost má mať konzistenciu ako pôda a mal by voňať ako vlhký les. Keď už teda všetko nasvedčuje tomu, že je kompost hotový, môžeme ho pozbierať a použiť. Ako? Pokiaľ máme kompostér s dvierkami v spodnej časti tak ich jednoducho otvoríme a kompost vyberieme. V prípade, že máme dvojkomorový alebo jednokomorový kompost bez dvierok - vrchnú surovú vrstvu odsunieme nabok alebo do druhej komory a kompost pozbierame.

      7. Využitie kompostu

      Túto nutričnú bombu ocenia všetky rastliny. Kompost môžeme použiť na posypanie trávnika, na prihnojenie záhonov, kvetov či vysypať ku stromom. Pri zazimovávaní pôdy, kde plánujeme na jar výsadbu úžitkových rastlín, premiešame pôdu s kompostom a pripravíme ju tak na nasledujúce plodné obdobie. V domácnosti ním môžeme prikŕmiť izbové rastliny či bylinky. V článku o kompostovaní doma sme si spomínali, že domáci vermikompostér má na spodku špeciálnu nádobu do ktorej steká vlaha z kompostu a vzniká tak dážďovkový čaj. Rovnako si toto tekuté zlato vieme vyrobiť aj zo záhradného kompostu. Plátienko, plienku alebo starú bavlnenú obliečku z vankúša naplníme kompostom, pevne utiahneme a zavesíme do vedra naplneného vodou. „Lúhujeme“ 24-48 hodín. Kompost vytiahneme, trošku presušíme a môžeme použiť klasickým spôsobom. Voda, v ktorej sme kompost lúhovali sa nám premenila na kompostový „čaj“. Tým môžeme postriekať listy rastlín alebo ho použijeme ako zálievku.

      Studené a teplé kompostovanie

      Ak sa zajímate o kompostovanie ako také, pravdepodobne ste sa stretli s pojmami ako studené a teplé kompostovanie. Poďme si v skratke vysvetliť tieto dva procesy a ako ich dosiahnuť v domácich podmienkach.

      Studené kompostovanie

      Najbežnejší spôsob kompostovania „v malom“. O studenom kompostovaní hovoríme z dôvodu, že teplota v komposte nepresiahne 55 stupňov Celzia. Teraz trošku teórie. Za rozkladom organickej hmoty stoja mikroorganizmy. Energia, ktorú tieto mikroorganizmy využívajú pri látkovej výmene, sa uvoľňuje vo forme tepla. Organický materiál nie je dobrým vodičom tepla, preto dochádza k samoohrievaniu organickej masy. Pri kompostovaní v malom objeme (bežná záhrada) sa teplota v jadre kompostu nevyšplhá nad 55 stupňov a my teda hovoríme o studenom kompostovaní. Teplota medzi 45-55 stupňami Celzia je ideálna na rozkladný proces, teplota medzi 35-45 stupňami zas poskytuje najvyššiu rozmanitosť čo sa živín týka. Treba však poznamenať, že teplota do 55 stupňov nezabije všetky patogény, nezničí semená. Pre nás to znamená len jedno – a to dávať si pozor, čo do kompostu hádžeme. Nie je vhodné do kompostu hádzať chorobami napadnuté rastliny alebo burinu v štádiu pred vysemenením. Patogény či semená by nám mohli kontaminovať hotový kompost. Pri studenom kompostovaní sa konečného produktu môžeme dočkať za 6-12 mesiacov, v závislosti od veľkosti kopy, premiešavania a pridávania nového organického materiálu.

      Teplé kompostovanie

      Pri teplom kompostovaní dochádza k výraznejšiemu samoohrievaniu organickej hmoty. Teplota v jadre stúpa nad 55 stupňov Celzia. Pri teplote okolo 7O stupňov Celzia dochádza k tzv. hygienizácii – v komposte sa ničia patogény, semená a ostatné škodliviny. Na to, aby sa kompost prehrieval v rozsahu potrebnom pre proces hygienizácie, je nevyhnutné kompostovať „vo veľkom“. Nie je to však nič, čo by sme nezvládli aj v podmienkach na záhrade, pokiaľ na to produkujeme dostatok odpadu. Naraz musí byť na kope minimálne jeden meter kubický organického materiálu. Pri tomto spôsobe kompostovania treba masu častejšie prekopávať a prevzdušňovať. Takýto typ kompostovania je navyše aj podstatne rýchlejší. Pri udržaní stabilnej teploty dochádza k rýchlemu rozkladu a teda hotový kompost sme schopní zbierať už v priebehu mesiaca od založenia.

      Kompost a zima

      Tak, ako príroda v zime oddychuje, tak oddychuje aj kompost. Likvidovať kompost na zimu určite nemusíme. Proces rozkladu sa pôsobením chladného počasia spomaľuje až zastavuje. Kompost v zime neprekopávame aby sme nestratili naakumulované teplo v jeho jadre. Jednoducho ho necháme tak a k rutine starostlivosti sa vraciame až zjari. V zime chránime kompost pred zvýšenou vlhkosťou tým, že ho prikryjeme. Ideálne je prikryť nádobu špeciálnou kompostovacou fóliou alebo netkanou priemyselnou textíliou. Ak nič z toho nemáme po ruke, kus vlnitého plechu v zime tiež poslúži. Pokiaľ kompostujeme v prenosnom kompostéri, môžeme ho na zimu presunúť na teplejšie miesto – do garáže alebo na slnečné stanovisko. V tomto prípade určite oceníme kompostér na kolieskach. Naplnený kompostér môže byť totižto poriadna váha. Pokiaľ kompost nezazimujeme ale presťahujeme na teplejšie miesto, aby sme mohli v kompostovaní pokračovať, je dôležité v zimnom období v častejších intervaloch kontrolovať vlhkosť.

      Čo patrí do kompostu a čo nie?

      Biologická hmota prirodzene podlieha rozkladu. To však neznamená, že by sme všetko biologického pôvodu mali hádzať do kompostu. Čo tam teda môžeme s pokojným svedomím hodiť?

      Zelený (dusíkatý) odpad:

      • Zvyšky zeleniny a ovocia
      • Odrezky rastlín
      • Pokosená tráva
      • Škrupiny z vajec
      • Čaj, čajové vrecúška (organického pôvodu)
      • Kávová usadenina
      • Kvety (nie pred vysemenením) a bežný záhradný odpad

      Hnedý (uhlíkatý) odpad:

      • Suché lístie
      • Seno a slama
      • Papierové obrúsky, rolky z toaletného papiera a kuchynských utierok (nie mastné)
      • Drevné štiepky, piliny, kôra
      • Natrhaný novinový papier
      • Natrhaný nebielený kartón

      Čo nepatrí do kompostu?

      • Mäso a produkty živočíšneho pôvodu (mliečne výrobky)
      • Kosti
      • Lesklý a farebný (potlačený) papier
      • Lakované a morené drevo
      • Olej, masť, tuk
      • Burina v štádiu pred vysemenením, korene rastlín
      • Tepelne upravené jedlo
      • Exotické ovocie (veľké množstvo, zopár kúskov kompost zvládne)

      Kompostovanie naozaj nie je nič zložité. Chce to len nabrať trochu odvahy začať a potom sa učiť za chodu. Zo všetkých kompostovaní je práve to obyčajné záhradné najjednoduchšie. Za skúšku to určite stojí. Naša záhrada sa nám za túto snahu poďakujem krajšou a zdravšou zeleňou.

      Zľava 5% na prvý nákup

      Stačí sa príhlásiť do nášho Newslettra

      Zaujímajú ma:

      Kliknutím na „PRIHLÁSIŤ“ súhlasíte so zaradením Vašej emailovej adresy do databázy prevádzkovateľa týchto stránok, a so zasielaním informácií o jej produktoch a službách. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov a právach dotknutej osoby, sú uvedené tu