Ako urýchliť kompostovanie

Be Lenka logo Be Lenka
05.01.2022
Ako urýchliť kompostovanie

Organické materiály sú prirodzene predurčené na rozklad. Takt funguje príroda a naše zásahy k tomu vôbec nepotrebuje. A presne tak funguje aj kompost. Organický materiál rastlinného pôvodu sa za pôsobenia mikroorganizmov a fyzikálnych veličín rozkladá a vzniká tak kompost.

Obsah článku

My ľudstvo sme ale všeobecne netrpezlivý druh. A tak veľakrát hľadáme spôsoby, ako veci urýchliť a výsledku sa dočkať čo najskôr. A kompostovanie nie je výnimkou.

Správne vytvorený kompost žiaden extra stimul nepotrebuje. Pokiaľ dbáme na to, aby boli zabezpečené podmienky (teplo, vlhko, kyslík a surovinová skladba) na jeho správne fungovanie, nič viac riešiť nepotrebujeme. Ak však máme pocit, že aj napriek tomu potrebuje trošku „nakopnúť“ môžeme sa poobzerať po takzvaných aktivačných prísadách, ktoré zrýchľujú proces rozkladu organickej hmoty a tvorby kompostu.

Aktivačné prísady

Aktivačných prísad, tiež ich nájdeme pod pojmami aktivátory a akcelerátory, je mnoho. Môžeme ich rozdeliť medzi chemické a biologické.

Neorganické, syntetické druhy aktivátorov sú chemicky syntetizované látky bohaté na dusík zložením pripomínajúce bežne dostupné hnojivá. Obsahujú látky ako je amoniak, sulfáty, močovina a fosfát. Keďže však ide o syntetické látky neorganického pôvodu je naozaj na uvážení spotrebiteľa, či si ich chce sypať do svojho organického kompostu.

Na trhu nájdeme aj organické alternatívy, niekedy zvané aj inokulátory – očkovacie látky. Jedná sa o prímes s vysokou koncentráciou mikroorganizmov prirodzene sa vyskytujúcich v pôde a stojacimi za rozkladným procesom organickej hmoty. Či je ich pridanie do kompostu úplne nevyhnutné ostáva otázne, pretože kompost je prostredie prirodzene prekypujúce mikroorganizmami. Nedostatok mikroorganizmov býva zriedkakedy problémom spôsobujúcim pomalé kompostovanie. Táto aktivačná prísada sa zväčša používa pri zakladaní kompostu ako aktivačný stimul, zriedkavejšie sa využíva už v procese na urýchlenie kompostovania. Ak sa vám ale zdá, že vášmu kompostu sa moc nechce pracovať, určite sa jedná o vhodnejšiu a určite ekologickejšiu alternatívu.

Ak chceme podporiť kompost bez nutnosti kupovať aktivačné prísady, môžeme siahnuť po alternatívach bohatých na dusík. Jedná sa najmä o organický hnoj (kravský alebo konský) alebo močovinu. Takáto podpora kompostu je vhodná najmä ak pridávame veľké množstvo surového materiálu.

Surovinová skladba - uhlíkaté a dusíkaté materiály

V našich článkoch venujúcich sa kompostovaniu sa často stretávame s pojmami ako sú uhlíkaté a dusíkaté materiály. Poďme si na to troška posvietiť a povedať si, ako správnym vyvážením pomeru uhlíkatých a dusíkatých surovín môžeme podporiť náš kompost a tak ovplyvniť rýchlosť procesu rozkladu organického materiálu a vyzrievania kompostu. Medzi uhlíkaté materiály patria ťažšie rozložiteľné tvrdé suroviny ako napríklad drevo, drevená štiepka, piliny, hobliny, papier, slama, tvrdšie časti zeleniny, stonky starých rastlín. Dusíkaté materiály sú mäkké a šťavnaté časti rastlín ako je napríklad pokosená tráva, šupky a zvyšky ovocia a zeleniny, ordezky zelených častí rastlín, kuchynský biologický odpad, hnoj. Ideálny pomer týchto dvoch zložiek v zrelom komposte je 25-30:1. Nadmerný pomer uhlíka a dusíka predlžuje zretie kompostu, zjednodušene povedaná spomaľuje proces rozkladu. Spôsobov, ako si presne vypočítať správny pomer surovín, ktoré hádžeme do kompostu je mnoho, stačí len trocha pogoogliť. Do takýchto podrobností zachádzať nechceme, neradi by sme niekoho odradili od založenia kompostu vnuknutím vízie, že sa jedná o zložitý a komplikovaný proces. Preto ak vás táto téma zaujíma a chcete sa venovať kompostu na úrovni profi, nech sa páči, google it☺. Pre tých ostatných, ktorí z toho vedu robiť nepotrebujú a nevadí im, že kompost bude vyzrievať pol roka, stačí vedieť, že tvrdé a čerstvé suroviny majú byť v komposte zastúpené vo vyváženom pomere. Keď na kompost hodíme pokosenú trávu prihodíme na ňu niečo suchšie, ako napríklad natrhaný kartón či drevené piliny. Ak sa nám zdá, že v komposte prevládajú zelené zložky, prihodíme suché (tie by mali mať hmotnostnú prevahu, čo ale neznamená, že aj objemovú – tráva je predsa ľahšia ako drevo). Nájsť si ten správny pomer je len otázkou času a metódy pokus-omyl, naozaj na to netreba vzorce ani tabuľky.

Prevzdušňovanie

Kyslík je základnou zložkou bez ktorej žiadny organizmus neprežije. A to platí aj pre všetky malé i mikroskopické potvorky, ktoré stoja za naším kompostom. Baktérie, červy, hmyz, nič z toho by bez kyslíka nemalo šancu. Kompostovanie je jednoducho aeróbny proces – prebieha za prítomnosti kyslíka. To, aby sme zabezpečili dostatočné prevzdušňovanie kompostu môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi : prekopávaním a prehrabávaním kompostu alebo nútenou aeráciou. Prekopávaniu a prehrabávaniu asi vcelku rozumieme. Jednoducho zoberieme lopatu, vidly alebo iné praktické záhradné náčinie a kopu kompostu poriadne poprehadzujeme. Ako často prevzdušňovať kompost? Všeobecne sa odporúča prekopávať kompost v intervaloch po 3 až 4 dňoch v prvých 2-3 týždňoch a potom jedenkrát týždenne, prípadne pri dosiahnutí určitej teploty v jadre kompostu, napríklad 60 stupňov Celzia. Ak sa nám nechce do hry zapájať teplomer, čo je pomerne pochopiteľné, alebo si značiť do kalendára intervaly, môžeme jednoducho prehádzať kopu kompostu vždy keď začne klesať. To je neklamný znak toho, že v jej strede bol kyslík spotrebovaný. Výhodou prekopávania oproti nútenej aerácii je premiešavanie všetkých zložiek kompostu a minimalizovanie teplotnej a vlhkostnej nerovnováhy.

Manuálne prekopávanie kompostu je nám jasné, ale čo je to tá nútená aerácia? Nútená aerácia sa praktizuje buď nasávaním alebo tlačením vzduchu do hromady kompostu pomocou čerpadla a sústavy perforovaných trubiek. Tento spôsob prevzdušňovania kompostu sa využíva skôr v premyslenej oblasti ako na bežnej záhrade, nakoľko si vyžaduje špecifické vybavenie a k tomu uspôsobený aj kompostér.

Vlhkosť

Vlhkosť je faktor, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje rýchlosť rozkladu organickej hmoty. Ak má kompost nedostatok vlhkosti a je suchý, proces rozkladu sa výrazne spomaľuje alebo až zastavuje. Pri nadmernej vlhkosti zas dochádza k hnilobnému procesu a kompost tak nepríjemne zapácha. Ako teda odhadnúť správnu vlhkosť kompostu? Keď do dlane vezmeme hrsť kompostu a stačíte, mali by sa nám na ruke objaviť kvapôčky vody. Po otvorení dlane by mal kompost ostať kompaktný a stlačený. Vtedy je skúška správnosti úspešná a vlhkosť je taká aká má byť. Ak po stlačení voda vyteká z ruky znamená to, že kompost je príliš vlhký a treba doň pridať suchý materiál aby vlhkosť naviazal. Pokiaľ sa po stlačení ruky neobjavia kvapôčky vody a po otvorení dlane sa kompost rozsype značí to, že je kompost príliš suchý. Vtedy ho stačí jednoducho pokropiť a prekopať a myslieť na to, že treba zmeniť pomer suchých a šťavnatých materiálov v prospech tých zelených. Kompost ochraňujeme pred vonkajšími podmienkami správnym prekrytím. Dbáme, aby doň nenatiekla voda v prípade dažďov a nesvietilo naň priamo slnko. To by mohlo kompost vysušovať. Najvhodnejšie je použiť špeciálnu kompostovaciu textíliu, plechová strecha počas leta nie je vhodná, kulminuje teplo, v zime je jej použitie v poriadku. Lacnejším a dostupnejším variantom od kompostovacej textílie je stavebná netkaná textília s gramážou 300 g/m3.

Teplota

Posledným, no nemenej dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rýchlosť procesu rozkladu je teplota. Energia, ktorú používajú mikroorganizmy na látkovú výmenu sa uvoľňuje v podobe tepla, preto sa kompost ohrieva. Teplo zároveň podporuje rýchlosť rozkladu. Organický materiál je zlým vodičom tepla, preto dochádza k jeho hromadeniu. Na to, aby bola v komposte správna teplota, musia byť splnené podmienky, o ktorých sme si hovorili vyššie – správna surovinová skladba, správna vlhkosť materiálu a prítomnosť kyslíka. Ak teda chceme brať kompostovanie seriózne vážne alebo plánujeme kompostovať vo veľkom (napríklad také komunitné kompostovanie je aktuálne veľmi populárne v komunitách na sídliskách alebo dedinách) nie je zlý nápad zadovážiť si špeciálny teplomer s dlhým hrotom na kontrolovanie teploty v komposte. Tá sa kontroluje v jeho strede, kde je najvyššia. Zvyčajne sa teplota kontroluje 1x za 2-4 dni. Teplota medzi 45-55 stupňami Celzia (proces zvaný studené kompostovanie) je ideálna na rozkladný proces. V prípade, že sa teplota pohybuje v rozmedzí od 55 do 70 stupňov Celzia dochádza k takzvanej hygienizácii (tomu procesu hovoríme teplé kompostovanie). Vplyvom takejto vysokej teploty sa ničia semená rastlín, zabíjajú sa choroboplodné zárodky a patogény.

Na to, aby kompost samovoľne dosiahol teploty potrebnej na hygienizáciu a zrýchlenie rozkladu, musí byť na hromade aspoň jeden meter kubický organického materiálu naraz. V prípade, že kompostujeme v malom a takéto množstvo odpadu nenahromadíme, nemusíme vešať hlavu. Vyššia teplota síce zrýchľuje proces rozkladu, no malá kopa má menej materiálu, ktorý sa potrebuje rozložiť, preto je v konečnom dôsledku výsledná rýchlosť vyzretia kompostu porovnateľná v oboch prípadoch.

Správne založený kompost pri ktorom dbáme na starostlivosť funguje aj bez nutnosti akéhokoľvek umelého zásahu. Pri procese kompostovania sú kľúčové teplota, vlhkosť, kyslík a surovinová skladba. Ak dodržíme všetko vyššie spomínané, budeme sa môcť tešiť z kompostu, ktorý nezapácha a hnojiva, ktoré ocení celá naša zeleň. Tá záhradná i domáca.

Zľava 5% na prvý nákup

Stačí sa príhlásiť do nášho Newslettra

Zaujímajú ma:

Kliknutím na „PRIHLÁSIŤ“ súhlasíte so zaradením Vašej emailovej adresy do databázy prevádzkovateľa týchto stránok, a so zasielaním informácií o jej produktoch a službách. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov a právach dotknutej osoby, sú uvedené tu