Waldorfská škola

Be Lenka logo Be Lenka
11.10.2022
Waldorfská škola

Rudolf Steiner, otec Steinerovskej pedagogiky a zakladateľ Waldorfskej školy, vedel, že osud spoločnosti je rukách detí. Vedel, že v deťoch je budúcnosť. Všetko vo svete spočíva na pleciach jednotlivca, svojho času dieťaťa, a spolu kolektívne vytára celkový obraz spoločnosti. To, ako sa deti svojej úlohy v budúcnosti zhostia, závisí od toho, ako sa k nim bude pristupovať v rannom veku a akého vzdelania sa im dostane.

Obsah článku

Úlohou pedagóga je dieťa podporovať a pomôcť mu jeho potenciál rozvinúť na maximum. Podľa Steinera má dieťa v sebe zakorenené všetky vlohy pre jeho dospelé ja. Potrebuje vhodné prostredie, aby tieto vlohy rozvinulo tak, aby boli v budúcnosti užitočné pre neho, ako jednotlivca, a zároveň pre celú spoločnosť. Steiner videl vo vtedajšom školskom systéme obrovské nedostatky. Rovnako ako Maria Montessori, pár rokov pred ním, tak aj Steiner tvrdil, že vtedajšie nastavenie spoločnosti a systému vzdelania deťom skôr škodilo, ako pomáhalo. Podľa Steinera bolo najväčším problémom, že školstvo neprihliadalo na spirituálnu hodnotu človeka, jeho duševné potreby a postupný rozvoj. Zároveň kritizoval sociálnu segregáciu a nedostupnosť kvalitného vzdelania pre všetkých bez rozdielu. Na základe svojich štúdií vypracoval Steinerovskú metodiku, na ktorej neskôr vystaval Waldorfskú pedagogiku. Pedagogiku, ktorá svojou revolučnosťou rýchlo prerástla hranice Nemecka, prežila útlak počas oboch svetových vojen, množstvo kontroverzií a odporu a dnes je z nej jedna z najpopulárnejších alternatívnych foriem vzdelávania rozšírená po celom svete.

Historické okienko

Rudolf Steiner sa dlhé roky venoval skúmaniu ľudskej podstaty. Tvrdil, že najväčšiu časť človeka tvorí to oku neviditeľné. Tvrdil, že praktické riešenia otázok výchovy dieťaťa môže vyvstať jedine z poznania ľudskej bytosti ako celku, a teda aj z častí, ktoré okom nevidieť – duše a mysle. O svoje poznatky sa chcel podeliť s verejnosťou a organizoval rôzne prednášky, no vtedajšia konzervatívna spoločnosť jeho tvrdenia razantne odmietala a mala ho za blázna. Vyzeralo to, že jeho učenie zapadne prachom, no v roku 1919 prišla pre Rudolfa Steinera nečakaná výzva – majiteľ továrne na cigarety „Waldorf-Astoria“ sa na neho obrátil s požiadavkou o vytvorenie školy pre zamestnancov jeho továrne. Jeho požiadavkou bolo, aby sa deťom dostalo kvalitného vzdelania bez ohľadu na ich sociálne zázemie. A tak bola v Nemecku založená prvá škola postavená na princípoch Steinerovej filozofie – Waldorfská škola. V tejto škole bol po prvýkrát v histórii uplatnený princíp sociálnej spravodlivosti. Revolučný koncept Waldorfskej školy vyvolal ošiaľ a čoskoro sa začali otvárať školy aj za hranicami Nemecka. Prvé krajiny, ktoré si adoptovali Waldorfskú pedagogiku, boli Anglicko a Holandsko. Dodnes sa Steinerovské učenie teší v týchto krajinách veľkej popularite. Waldorfskú školu nájdeme na každom kontinente, spolu s Montessori pedagogikou ide o najrozšírenejšiu formu alternatívneho prístupu vo vzdelávaní. Na rozdiel od Montessori škôl, ktoré sú v prísnom područí asociácie združujúcej školy a zariadenia predškolského vzdelávania podľa Montessoriovej metodiky a ortodoxne sa jej princípov držia, Waldorfské školy nepodliehajú žiadnej kontrole a v slobodnom rozsahu pracujú podľa Steinerových zásad. Existuje síce asociácia združujúca školy Waldorfského typu, no jej úlohou je najmä organizovanie kongresov, školení a pomoc s učebnými pomôckami, do organizácie samotných škôl táto asociácia nezasahuje. Preto nájdeme rôzne Waldorfské školy, niektoré sa pevno-pevne držia princípov antropozofie a ich osnovy môžu byť považované za kontroverzné, v zmysle dôrazu kladeného na ezoteriku a náboženstvo. Iné síce o náboženstvách a spiritualite učia, no okrajovo a nekladú na ňu dôraz, skôr ich učia v rovinách všeobecného rozhľadu študentov. Antropozofia nie je vyučovaná ako predmet no je prítomná v rôznych aspektoch fungovania školy – od prístupu pedagógov, opierajú sa o ňu učebné osnovy, až po samotný vizuál priestorov školy.

Charakteristika Waldorfskej pedagogiky

R.Steiner hlásal, že človek nie je len telesná bytosť, ale súhra telesna, duševna a duchovna. V tomto duchu predstavil nový filozofický smer - antropozofiu, ktorá tvorí základ Waldorfskej pedagogiky.

Waldorfská škola kladie dôraz na to, aby bol u detí podporovaný rozvoj nielen rozumu, ale aj stránky citovej a vôľovej. Preto v jej osnovách nájdeme nielen predmety rozvíjajúce intelekt, ale aj s praktickým a umeleckým zameraním. Jednotlivé predmety sú vyučované formou, ktorá zodpovedá vývojovému štádiu dieťaťa. R.Steiner rozdelil vývoj dieťaťa do troch základných období a tomu prispôsobil metodiku.

Na to, aby sme dokázali presne pochopiť v čom je Waldorfská pedagogika unikátna, sa musíme pozrieť trošku do hlavy jej zakladateľa, Rudolfa Steinera a na to, ako vnímal deti a ich vývoj do dospelosti. Pri svojich prednáškach na tému Výchova dieťaťa hovoril o tom, že celý život sa podobá rastline – jedna vec je to, čo nám ponúka vizuál, podstatné je však to, čo sa ukrýva vo vnútri a je oku skryté. Podľa R.Steinera obsahuje každý ľudský život vlohy svojej budúcnosti. Na to, aby sa vlohy odkryli, musí život dozrievať. A to sa deje postupným osamostatňovaním článkov tvoriacich prirodzenosť človeka. Tými článkami tvoriacimi prirodzenosť človeka sú éterické telo, duševné články a duch. Dozrievaniu týchto článkov hovoril inkarnácia. R.Steiner prednášal o tom, že až keď sa jednotlivé články inkarnujú, a teda osamostatnia, môžu sa naplno prejavovať vo fyzickom živote. To, ako Rudolf Steiner chápal ľudské bytosti by sme teda v stručnosti vedeli. Ako túto jeho filozofiu teda pretavil do, na tie časy revolučnej, metodiky?

Vývojové štádiá dieťaťa podľa Rudolfa Steinera

Podľa toho, ako sa jednotlivé články tvoriace prirodzenosť človeka  inkarnujú, rozdelil R.Steiner deti do troch metodických období. Od narodenia do siedmeho roku života, od siedmeho po pubertu, a teda 12 rokov, a od dvanásť vyššie. Aký metodický princíp sa uplatňuje v jednotlivých obdobiach?

  • 0-7 rokov

    V prvom životnom období, R.Steiner ho ohraničil siedmym rokom alebo výmenou mliečnych zubov za trvalé, sa dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním, logické a abstraktné myslenie u neho ešte nedozrelo. Preto je základným metodickým princípom v tomto období názorné ukazovanie a napodobňovanie.

  • 7-12 rokov

    Podľa R.Steinera sa v tomto období možno rozvíjať pamäť a obrazotvornosť pomocou nasledovania učiteľa na základe jeho prirodzenej autority. Deti sa učia pomocou príbehov, bez systematiky a abstraktných pojmov.

  • Od 12 rokov

    Až po dovŕšení dvanásteho roku sa vo Waldorfskej pedagogike kladie dôraz na budovanie vlastného úsudku nepodliehajúceho autorite učiteľa. Do učenia sa dostáva systematika, abstraktné pojmy.

Charakteristickou vlastnosťou Waldorfských škôl je princíp, že pred dvanástym rokom života sa neapeluje na abstraktný logický úsudok jednotlivca. Podľa Steinera je dieťa schopné uchopiť abstraktný obraz a vytvoriť si logikou podložený slobodný úsudok až v období puberty. Dovtedy sa pracuje skôr s detskou fantáziou, používa sa vo veľkej miere obrazový materiál stimulujúci predstavivosť. Deti sa učia pomocou rozprávok, legiend, hier. Dejepis je napríklad podávaný cez zaujímavé príbehy a životy osobností. Deti nememorujú panovníkov a roky jednotlivých udalostí. Pútavé životopisy a dejiny spracované do príbehov si ľahšie zapamätajú ako časovú os plnú abstraktných pojmov.
Dokonca aj písanie a počítanie sa dá učiť bez nutnosti zaťažovania detskej hlavičky abstraktnými pojmami. Písať sa učia tak, že kreslia obrázok, z ktorého vyplýva nejaké písmeno. Napríklad taká labuť vyzerá ako písmenko L. Počítať sa učia pomocou rytmizovania, pesničiek a vytlieskavania. Waldorfská pedagogika podporuje v deťoch lásku k poznaniu, nezaťažuje ich abstraktnými poučkami.

Práca s abstraktnými pojmami prichádza teda až v období puberty, kedy s nimi mozog dieťaťa dokáže pracovať. Plus ma vytvorené slušné základy vedomostí z obdobia predtým. V treťom období prichádza na rad systematizácia a abstrakcia. Študenti sa učia dejiny chronologicky a systematicky, učia sa radiť rastliny do tried a čeľadí, živočíchy podľa druhov. Systematizácia prehlbuje učivo, ktoré sa deti s láskou a ľahkosťou už naučili.

Práca s temperamentmi

Zaujímavosťou Waldorfskej pedagogiky je aj dôraz, ktorý kladie na temperament dieťaťa. Podľa filozofov a psychológov je temperament charakteristika našej životnej dynamiky, s ktorou sa narodíme. Zmena temperamentu patrí podľa R.Steinera medzi najťažšie cielené úlohy v živote. Jednoduchšie je naučiť sa s daným temperamentom pracovať a vyťažiť z neho maximum. Temperamenty rozoznávame štyri. Sangvinik, cholerik, melancholik alebo flegmatik. Vo Waldorfskej škole učiteľ k sebe posádza deti s rovnakým temperamentom, aby dokázal pristupovať ku skupinám čo individuálnejšie. Zároveň musí vedieť, ako s jednotlivými temperamentami pracovať. Ako svojou výučbou zaujať flegmatika a melancholika či nenudiť sangvinika a cholerika.

Epochy

Kľúčovou vlastnosťou Waldorfskej pedagogiky je výučba v takzvaných epochách. Zároveň sa jedná o najvýraznejší rozdiel medzi Waldorfskou školou a tradičnou. Čo si pod tým môžeme predstaviť? Epocha je obdobie, ktoré trvá spravidla 4 týždne. Počas epochy sa učiteľ venuje jednému konkrétnemu predmetu. Ten sa učí každý deň, hneď ráno, kedy je vnímanie detí na najvyššej úrovni. Medzi predmety, ktoré sa učia v epochách patria materský jazyk, matematika a geometria, prvouka, prírodné vedy, fyzika, chémia, zemepis a dejepis. Epocha sa vyučuje 2 až 3 spojené hodiny, podľa veku detí. Ide teda o dlhší úsek, kedy sú deti schopné intenzívne sa zahĺbiť do predmetu. Steiner totižto nevidel logiku v tom, že dieťa sa začne orientovať v predmete, pochopí látku a začne sa sústreďovať a toto celé mu pretne prestávka a po nej sa môže celý proces koncentrácie začať nanovo. Zaujímavosťou je aj dôvod, prečo sa vo Waldorfskej škole venuje jednému predmetu a ten vystrieda iný, pričom sa k už odučeným predmetom vracia s odstupom niekoľkých týždňov, ba až mesiacov. A tým je princíp zabúdania ako spôsob učenia sa.

Zabúdanie ako spôsob učenia

Počas epochy sa deti mesiac intenzívne venujú jednému predmetu minimálne dve hodiny denne. Po skončení jednej epochy sa predmet „odkladá“ na niekoľko týždňov, ba až mesiacov. Logicky sa nám teda núka otázka: „Nezabudnú deti počas tejto doby to, čo sa naučili?“ Odpoveď je „áno“. A s tým sa viac-menej aj počíta, pretože zabúdanie a následné rozpamätávanie sa je dôležitým aspektom, s ktorým Waldorfská pedagogika pracuje.

 Jednou zo základných čŕt Waldorfskej pedagogiky je totiž rešpektovanie prirodzeného životného rytmu. Rytmika denného a nočného cyklu tvoria prirodzené pozadie zdravého života. Ráno je telo oddýchnuté a hlava funguje najlepšie. Preto sa najdôležitejšie predmety učia ráno, v epochách, to sme si už vysvetlili. Akú úlohu ale v celom procese teda zohráva zabúdanie? Tak, ako si mozog potrebuje oddýchnuť a v noci spí, aby dokázal ráno fungovať na maximum, tak pomyselne fungujú aj časové odstupy medzi epochami rovnakého predmetu. Ono totižto v noci, keď oddychujeme, mozog nezaháľa, ale prechádza procesom ujasňovania a ukladania. Nie nadarmo sa hovorí „idem sa na to vyspať“. Na rovnakom princípe funguje aj odstup epoch. Dalo by sa teda povedať, že nočnému rytmu ukladania, zapamätávania, zabúdania a následného rozpamätávania sa zodpovedá striedanie epoch vo Waldorfskej pedagogike. Zabúdanie by sa teda chápať ako „strávenie učiva“. Následné rozpamätávanie sa vynára z hlbokého vedomia uložené poznatky v novej sile. 

Krásno

Steiner pri školení nových pedagógov a odovzdávaní svojich vedomostí kládol učiteľom na srdce, že každé dieťa vo veku od výmeny mliečnych zubov po pubertu chce byť obklopené krásnym svetom. Preto je pre toto obdobie typické spievanie, recitovanie a obklopovanie sa krásnym umením. Prednášané látky sa kreslia, dopĺňajú hudbou, literatúra sa dramatizuje. Waldorfské školy si potrpia na estetický výzor. Prevládajú svetlé a pastelové farby, prírodné materiály. Priestory pôsobia upravene, minimalisticky ale krásne. 

Žiaci a technika moderného sveta

Waldorfská škola aj v súčasnosti preferuje „klasické“ formy výučby a písania, s minimálnym zásahom moderných technológií. Na rozdiel od tradičných škôl, kde deti dostávajú úlohy online už pomaly od prvej triedy, si Waldorfská škola neželá, aby deti trávili väčšinu času pred obrazovkami telefónov a monitormi počítačov. Rovnaký názor, paradoxne, zdieľajú aj významní hráči vo svete technológií, ako sú vysokopostavení manažéri a vedúci pracovníci firiem ako je Google alebo Microsoft. Mnohí z nich zverili svoje deti do rúk Waldorfských učiteľov. 

Deti majú prísne zakázané nosiť do školy telefóny, smart hodinky. Svoje úlohy si píšu ručne, na svoju prácu nevyužívajú počítač ale knihy. Obmedzenie styku s technológiami pomáha deťom rozvíjať si obrazotvornosť a stimuluje ich fantáziu a zvedavosť.

Waldorfská pedagogika umožňuje kontakt s virtuálnou realitou a smart technológiami v neskoršom veku, kedy je už psychika detí dostatočne vyzretá na to, aby zvládla nápor, ktorý technológie prinášajú. 

Vrecko ryže

Atmosféra na hodinách pôsobí veľmi uvoľnene ale napriek tomu disciplinovane. Zvyčajne si učiteľ po príchode podá so študentami ruky, spýta sa ako sa majú, či sa dobre vyspali či aký bol víkend. Autorita učiteľa pramení zo vzájomného rešpektu medzí ním a študentami, nie je vynútená. Začiatok každej epochy, kedy je potrebné sústredenie žiakov, sa vyznačuje spoločným cvičením, kedy sa žiaci zharmonizujú a naladia na rovnakú vlnu. K tomu môže poslúžiť aj napríklad také vrecko s ryžou. Deti sa postavia do kruhu a navzájom si hádžu vrecko s ryžou. Na tom by nebolo nič prelomové, ale pointou je, že vrecko môžu hodiť len tomu, kto ho v danom kole ešte nemal. Tak sú žiaci nútení dávať pozor a svoju pozornosť sústrediť na to, kto už vrecko mal a kto nemal. Takže aj takéto jednoduché vrecko s ryžou môže poslúžiť ako vynikajúci štart do dňa.

Praktický život

Waldorfská škola vidí svoju úlohu v tom vychovať z detí samostatne fungujúce bytosti so všeobecným rozhľadom. Za dôležité pokladá schopnosť kritického myslenia a pokladania správnych otázok. Svoju úlohu nevidí v tom deti zahltiť ale predstaviť im učivo do dostatočnej hĺbky tak, aby sa prepojilo so životnými otázkami mladých ľudí a poskytlo im na ne odpovede. 

Okrem klasických predmetov majú žiaci vyučovanie rozšírené aj o praktické predmety, ako sú dielne, umelecké workshopy, práca v záhrade, domáce práce. Okrem kritického myslenia vo vedeckej sfére dbá Waldorf aj na samostatnosť v praktickom živote. Deti sa učia pracovať s drevom, vyšívajú, štrikujú, venujú sa hrnčiarstvu, záhradkárčeniu, tancujú a tvoria umelecké diela. Okrem manuálnej šikovnosti pomáhajú praktické predmety deťom lepšie sa sústrediť a koncertovať myšlienky na aktivitu, ktorú vykonávajú. 

Úloha učiteľa

Zaujímavosťou Waldorfských škôl je fakt, že školu nevedie sám riaditeľ ale zbor učiteľov. Tí každý týždeň zasadajú na konferencii a spoločne riešia záležitosti týkajúce sa chodu školy. Učitelia sa teda neriadia pokynmi „zhora“ ale slobodne sa rozhodujú, ako budú svojich študentov viesť a čo budú učiť. Za svoju prácu a výsledky študentov sú samozrejme zodpovední sami, nikto ich zodpovednosť nepreberá. Jediné, čo je pre nich platné, sú učebné plány v súlade s nariadeniami Ministerstva školstva spracované v duchu Steinerovskej metodiky.

Triedny učiteľ má v životoch študentov významnú úlohu. Je prítomný na vstupných pohovoroch a svoju triedu vedie od prvého až po ôsmy ročník. Učí hlavné predmety, ako sú písanie a materský jazyk, matematika a geometria,  dejepis, prírodné vedy, zemepis, chémia, fyzika či náuka o človeku. Jeho zameranie je teda veľmi široké, preto sú na učiteľov Waldorfských škôl kladené veľké nároky pri pracovných pohovoroch. 

Vysvetlenie, prečo je jeden učiteľ zodpovedný za všetky predmety po tak dlhú dobu, je jednoduché a nanajvýš logické. Deti v tomto období musia človeku dôverovať, inak je nemožné, aby ho rešpektovali a prijali jeho prirodzenú autoritu. Tým, že deti učí jeden učiteľ, ľahko sa na neho naviažu a dôverujú mu. Okrem učiteľa je im totižto oporou, sprievodcom a akýmsi dôverníkom. Pre učiteľa je tento systém rovnako prínosný, pretože tým, že deti sprevádza všetkými predmetmi a tak dlhú dobu, vie ich pozorovať, má ich prečítané a vie flexibilne reagovať v učebnom pláne. 

Učiteľ rovnako úzko spolupracuje s rodičmi. Na formovaní dieťaťa sa totižto podieľa rovnako škola tak ako aj domáce prostredie. Rodičia sú pravidelne informovaní, aktívne sa zapájajú do chodu školy. Pripravujú pomôcky, niekedy varia a pečú. Pravidelne sa zúčastňujú prehliadok a recitálov. Majú veľké zastúpenie v riadiacich orgánoch školy. 

Hodnotenie študentov

Waldorfská škola býva väčšinou dvanásťročná. Školský rok nebýva ukončený klasickým vysvedčením, ale akousi detailnou charakteristikou práce, výkonu, snahy a progresu dieťaťa. Vyzdvihuje sa jeho nadanie a talent. Posledný školský rok pracujú študenti na ročníkovej práci, ktorou celé svoje základné štúdium ukončia. Tieto práce zvyknú reflektovať ich záujmy a talenty. Bývajú písané, maľované či dokonca vo forme koncertu alebo predstavenia. 

Ďalšou z výnimočných čŕt Waldorfských škôl je, že v nich študenti nemôžu prepadnúť. 

Prechod z Waldorfskej školy do tradičnej

Častou otázkou býva, ako sa dokážu deti z Waldorfskej školy adaptovať v tradičnej strednej škole, nakoľko v našich končinách máme len základné školy so Steinerovskou metodikou. Aj to na Slovensku len tri. Skúsenosti ukazujú, že deti z Waldorfského prostredia prechod zvládajú bez problémov a ich odolnosť voči stresu je dokonca vyššia ako detí z tradičného zázemia. Zástancovia Steinerovského učenia svorne tvrdia, že nervová sústava detí, ktoré neboli vystavenému neustálemu stresu zo skúšania, testovania a známkovania, je odolnejšia. Napriek tomu, že učebné osnovy Waldorfskej školy nie sú zostavené tak, aby natlačili do detí čo najviac informácií, ale aby ich dávkovali primerane, vzhľadom k veku a deti nepreťažovali, deti z Waldorfskej školy spĺňajú rovnaké štátom stanovené nároky na vzdelávací obsah ako deti z tradičnej školy. Veľkým plusom alternatívnych učebných osnov je fakt, že deti nie sú preťažované neprimeraným množstvom učiva a tak sa v nich neutláča prirodzená túžba učiť sa. Množstvo informácií sú schopné spracovať a uložiť, nedochádza k zahlteniu a následnej demotivácii. 

Zhrnuté, deti sa vo Waldorfskej škole síce vzdelávajú podľa vzdelávacieho programu danej školy, no profil absolventa zodpovedá profilu absolventa tradičnej školy, a teda je v súlade s usmerneniami stanovenými Ministerstvom školstva. Deťom sa však neodporúča prestupovať z Waldorfskej školy do tradičnej v rannom veku. Ideálne je, keď dieťa dokončí základné vzdelanie a prestupuje až na strednú školu vedenú tradičným spôsobom. Vtedy sa totižto dá zaručiť, že profil študenta zodpovedá profilu absolventa tradičnej školy.

Ezoterika a náboženstvo

Rudolf Steiner postavil svoje učenie na duchovnej vede, filozofii, ktorej je otcom, antropozofii. Antropozofia označuje spirituálny a ezoterický svetonázor a s ním súvisiacu cestu školenia a poznávania. Snahou antropozofie je pochopiť ľudstvo i jednotlivca a ich vývoj duchovne a nadzmyslovo. Inak, ako sa na človeka pozerali prírodné vedy. (pozn. zdroj Wikipedia)

Antropozofia slúžila ako podklad na vypracovanie metodiky vyučovania vo Waldorfských školách. Dodnes tvorí neoddeliteľnú súčasť Waldorfskej pedagogiky, no žiadnym spôsobom sa nesnaží ovplyvniť svetonázor a vierovyznanie svojich žiakov. 

Waldorfská pedagogika je teda postavená na Steinerovom učení, v ktorom sa odvolával na duchovný svet, ezoteriku a kresťanské hodnoty. Waldorfská pedagogika učí, že podstata sveta je duchovná. Okrem klasických kresťanských hodnôt, o ktoré sa Steiner opieral, sa deti učia o všetkých náboženstvách, bez konfesnej väzby. Učenie smeruje k nadkonfesným duchovným princípom. Učí deti k úcte k duchovému svetu, Bohu, božstvám, prírode. Deťom sa číta z Evanjelií, no učia sa aj meditovať. Ráno, pred začiatkom vyučovania, deti zborovo odriekajú verše s morálnym a často i duchovným obsahom. Počas štúdií sa stretávajú s témami spojenými s ezoterikou a duchovnom. Učia sa o klasickej mytológii, riešia kultúrne zvyky, čítajú z Biblie, skúmajú sochu Budhu, rozprávajú o anjeloch, duchoch, karme, reinkarnácii. Na jednej strane je snaha pedagógov vybudovať v deťoch toleranciu a rešpekt voči druhým, ich svetonázoru a vyznaniu. Na druhej strane je niektorými kritikmi antropozofia radená medzi náboženstvá, a jej prítomnosť v pedagogike razantne odmietajú. Pravdou je, že v tradičnej škole je väčšinou na výbere rodiča, či dieťa bude navštevovať etickú alebo náboženskú výchovu. Vo Waldorfskej škole taká možnosť výberu nie je. 

Učenie o náboženstve, nielen o tom v našej krajine dominantnom, o ezoterike, bohoch a minulých božstvách, je súčasťou učebných osnov. Deti meditujú, cvičia jógu, odriekajú afirmácie a modlitby. Tieto „praktiky“ nemusia sedieť každému, preto sa stále nájde veľa odporcov Waldorfskej školy. V súvislosti s Waldorfskou školou sa často skloňuje aj slovo kontroverzia. A to nielen kvôli spomínanej ezoterike prítomnej na vyučovaní. Čím ďalším teda Waldorf rozvíril vody konzervatívnej spoločnosti? 

Kontroverzný Waldorf?

Ako keby nestačilo, že učenie o duchovne, meditovanie a všade prítomná ezoterika už namútili dosť vody, je s Waldorfskou školou spájaný jeden, dokonca ešte väčší, škandál. Rudolf Steiner bol známym podporovateľom viery v reinkarnáciu a zároveň, okrem iného, odporcom očkovania. Pýtate sa, či sú reinkarnácia a očkovanie použité v jednej vete zámerne, alebo náhodou? Absolútne zámerne. Ono totižto Steiner veril, že jedno s druhým súvisí. Tvrdil, že ochorenie v súčasnom živote je pozostatok problému zo života minulého. Podľa R.Steinera bráni očkovanie vzniku choroby. A teda následnému vyliečeniu problémov z minulých životov. A to vedie k tomu,  že si človek nedokáže zlepšiť karmu, ktorú si zo sebou z minulých životov nesie. Očkovanie považoval za karmické bremeno a prekážku k očisteniu sa a duchovnému rastu. Pretože neuznával a brojil proti očkovaniu, Waldorfské školy na ňom netrvali a dokonca vyzývali rodičov, aby nedali deti očkovať. Waldorfské školy sa tak viackrát v histórii stali ohniskom chorôb, ktoré sú za normálnych okolností v spoločnosti viac menej eradikované alebo sa vyskytujú len extrémne zriedkavo. Preto sa často hovorilo o Waldorfských školách ako o školách s výborným vzdelaním no vysokým zdravotným rizikom.

Rozdiel medzi tradičnou školou a Waldorfskou

Zo všetkého, čo sme si už o Waldorfskej škole povedali je zrejmé, že rozdielov medzi tradičnou a Waldorfskou školou nebude málo. Vyberme si teda tie najvýraznejšie. Také, ktoré väčšinou stoja za rozhodnutím rodičov dať dieťa do tejto alternatívnej školskej inštitúcie.

  • Učebná látka sa volí podľa veku a individuálnej vyzretosti dieťaťa
  • V prvom štádiu, do 7 rokov (približne) sa pracuje s napodobňovaním a opakovaním
  • V druhom štádiu (7-12 rokov) sa kladie dôraz na fantáziu, predstavivosť a túžbu dieťaťa po krásne
  • Od 12 rokov sa apeluje na samostatné rozmýšľanie, logiku a tvorbu vlastného a nikým neovplyvneného názoru
  • Vyučovanie pomocou epoch, kde sa vyučuje jeden predmet po dobu štyroch týždňov v rozsahu minimálne 120 minút denne
  • Učenie pomocou zabúdania a rozpomínania sa
  • Vo Waldorfskej škole sa neznámkuje, hodnotenie stojí na slovnom feedbacku
  • Vo veľkej miere sa pracuje s obrazovým materiálom, piesňami, recitovaním a dramatizáciou. Knihy sa používajú zriedkakedy
  • Curriculum nie je fixné, každý učiteľ ho flexibilne upravuje
  • Hlavné kognitívne predmety (slovenský jazyk, matematika a geometria, prírodné vedy, fyzika, chémia a zemepis) striedajú rytmické (jazyky, hudba, eurytmia) a deň je zakončený praktickými predmetmi (výtvarná výchova, ručné práce, telocvik, umelecké dielne, záhradkárčenie)
  • Dieťa dostáva pero až v druhom ročníku, dovtedy pracuje s voskovkami, trojhrannými pastelkami, voskovkovými kamienkami
  • Veľký doraz na estetiku a harmóniu – svetlé farby a prírodné materiály používané v interiéri aj exteriéri, úprava zošitov, tried, tabule

Každá Waldorfská škola je unikátna, nakoľko nepodliehajú kontrole zo strany organizovanej asociácie, ale každá škola učí podľa Steinerových princípov do takej miery, do akej sa rozhodne. Preto by sme rozdiely medzi Waldorfom a tradičnou školou mohli vymenovávať ešte hodinu, no nemuselo by to platiť pre každú jednu. Vlastnosti, ktorými sa líšia od škôl tradičných, ktoré sme si spomenuli, majú ale spoločné všetky.

Waldorfská pedagogika patrí nepochybne medzi najobľúbenejšie alternatívne spôsoby vzdelávania detí vo svete. Aktuálne funguje po celom svete cez 3 000 škôl a škôlok Waldorfského typu. (Pre porovnanie a zaujímavosť, Montessori sa môže pochváliť číslom presahujúcim 15 000) Svojim unikátnym prístupom rešpektujúcim vývinové potreby dieťaťa si získala srdcia mnohých rodičov a detí. Waldorfská škola sa snaží deťom poskytnúť dostatok materiálu a príležitostí, aby si deti vo svete našli svoju cestu. Jej úlohou nie je nahustiť do detí obrovské množstvo zbytočných informácií, ale pomôcť im vyrásť v schopných a samostatných jedincov, ktorí majú všeobecný prehľad a svoje smerovanie si našli sami, bez tlaku okolia. Zároveň svojim jedinečným prístupom k duchovnu učí deti neponáhľať sa v živote, zharmonizovať svoju myseľ meditáciou a sústrediť sa na jednu konkrétnu činnosť. Cieľom Waldorfskej školy je vychovať vyrovnané, rozhľadené a na svet hľadiace deti, ktoré svojim slobodným prístupom budú v dospelosti konať v prospech sveta a ľudstva. Pretože budúcnosť začína deťmi.

Zľava 5% na prvý nákup

Stačí sa príhlásiť do nášho Newslettra

Zaujímajú ma:

Kliknutím na „PRIHLÁSIŤ“ súhlasíte so zaradením Vašej emailovej adresy do databázy prevádzkovateľa týchto stránok, a so zasielaním informácií o jej produktoch a službách. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov a právach dotknutej osoby, sú uvedené tu