Teplota u detí

Be Lenka logo Be Lenka
21.10.2022
Teplota u detí

Horúčka u detí najčastejšie sprevádza choroby ako sú nachladnutie, ochorenia dýchacích ciest, zápal stredného ucha, chrípku, problémy s močovými cestami, rôzne infekcie a mnohé ďalšie. 

Z teploty netreba mať strach. Treba len vedieť, ako k nej správne pristupovať, ako ju merať, ako a kedy ju zrážať a ako pomôcť dieťaťu, aby sa cítilo čo najlepšie. Na všetky tieto otázky si teraz dáme odpoveď a povieme si aj, ako dávkujeme lieky, aké komplikácie môžu vzniknúť pri tepote a kedy je u dieťa s horúčkou potrebná intervencia lekára. 

Ako vzniká teplota?

Keď sa do tela dostanú cudzie látky, vírusy a baktérie, spôsobujú tvorbu látok, takzvaných pyrogénov. Tieto dokážu stimulovať riadiace centrum teploty v mozgu nachádzajúce sa v hypotalame. Toto centrum vydá pokyn na zvýšenie telesnej teploty ako podporného mechanizmu imunitnej odozvy organizmu. Vzniká nerovnováha medzi teplotou tela a nastavením mozgu. Organizmus reaguje a snaží sa prispôsobiť nastavenej teplote v mozgu. Krvný obeh sa znižuje, preto sa ochladzujú koncové časti tela – nohy a ruky, prichádza triaška, ktorá vyrába teplo, no ostáva pocit chladu. Keď telo dosiahne teplotu nastavenú v mozgu, prestáva triaška a mizne pocit chladu. Prichádza horúčka. Keď patogény prestanú pôsobiť, prestanú sa do mozgu pumpovať pyrogény, mozog mení nastavenie teploty na normálnu a teplota klesá. Ak však teplota pretrváva, dieťa sa potí a zraziť teplotu mu musíme pomôcť my.

 Zvýšená teplota je teda signál o mobilizácii imunitného systému, biele krvinky presúvajú do miesta infekcie za účelom zničenia patogénu spôsobujúceho ochorenie. Teplota sa zvyšuje aj pri zvýšenej aktivite bielych krviniek, našich bojovníkov v prvej línii,  a tým rastie aj celková obranyschopnosť organizmu. Baktérie a vírusy nemajú rady teplo, takže pri zvýšenej teplote pre nich vzniká nehostinné prostredie v ktorom sa im horšie rozmnožuje a neprospievajú. Na druhej strane však vysoká teplota, hovoríme o teplote nad 38,5 stupňov Celzia, a najmä ak trvá dlhšie, pôsobí na organizmus záťažovo, preto takúto teplotu zrážame. Vysoká teplota zaťažuje srdiečko, krvný obeh i mozog.  

Takže teda takto, keďže je zvýšená teplota znakom boja prebiehajúceho medzi našim imunitným systémom a ochorením, neznižujeme teplotu pokým nevystúpi u dojčiat nad 37,5 stupňa Celzia a 38 – 38,5 stupňa Celzia pri starších deťoch. 

Pri teplote býva dieťatko nepokojné, podráždené, spavé. Môže odmietať tekutiny, mať zrýchlený dych či zvracať. U novorodencov a dojčiat do 3 mesiacov môže byť sprievodná horúčka nebezpečnejšia ako samotná choroba, preto tieto detičky patria pri teplote hneď od začiatku do rúk lekára.  

Zvýšená teplota sa okrem choroby objavuje aj pri prerezávaní zúbkov, po očkovaní alebo dokonca aj po športovej aktivite alebo saune. V posledných dvoch prípadoch teplotu nezvykneme zrážať, zvyčajne klesne rýchlo sama od seba.

Ako správne merať teplotu?

Teplotu môžeme merať pomocou viacerých druhov teplomerov. Medzi najčastejšie používané patria klasický bezortuťový sklenený teplomer (namiesto ortuti s dnes používa lieh alebo gálium, jedná sa o najpresnejšie teplomery), digitálny kontaktný teplomer a digitálny bezkontaktný infračervený teplomer. Sklenený teplomer používame zvyčajne u starších detí, digitálny kontaktný (ohybný, pogumovaný, vhodný na rektálne meranie teploty)  používame u novorodencov a batoliat a bezkontaktný digitálny bez ohľadu na vek. Pri tomto type teplomeru dbáme na pravidelnú kalibráciu a teplotu meriame opakovane a hodnoty spriemerujeme. Ako meriame teplotu?

Novorodenci a najmenšie deti

  • Rektálne.

    To znamená, že teplotu meriame v konečníku. Na toto je najlepší digitálny kontaktný ohybný teplomer určený na rektálne meranie teploty. Odmeria teplotu v priebehu pár sekúnd, takže to zvládne aj nepokojné dieťatko. Jedná sa o najobjektívnejšie meranie. Aby sme dostali presnú hodnotu teploty tela, odčítame od nameranej teploty 0,5 stupňa.

  • Bezkontaktne pomocou bezkontaktného infračerveného digitálneho teplomeru.

    Od nameranej hodnoty neodčítavame nič. Tieto merania ale nie vždy bývajú presné. Rovnako sa meria novorodencom teplota v ušku pomocou bezkontaktného infračerveného teplomeru. Existujú aj cumlíky so zabudovaným teplomerom. Tento spôsob sa taktiež nepovažuje za ten úplne najpresnejší.

Staršie deti

  • Rektálne.

    Teplotu meriame rovnako ako u najmenších detí a rovnako od nameranej hodnoty odčítame pol stupňa.

  • Axilárne (pod pazuchou).

    Ideálny spôsob pre staršie deti. Klasický sklenený alebo digitálny kontaktný teplomer si dieťa podrží pod pazuškou po dobu 5 minút, u neposedných a nepokojných detí je to 10 minút. Výsledná hodnota zodpovedá teplote tela.

  •  Bezkontaktne pomocou bezkontaktného infračerveného digitálneho teplomeru

Kedy začať zrážať teplotu?

Keď dieťaťu vystúpi teplota, neznamená to automaticky koniec sveta a nie je potrebné ju okamžite a za každú cenu zrážať. Mierne zvýšená teplota dokonca pomáha telu bojovať s patogénmi. Teplotu rozoznávame zvýšenú (takzvané subfebrílie), horúčku, hyperpyrexiu (prehriatie) a podchladenie. 

  • Podchladenie: Pod 36°C
  • Normálna teplota: do 37°C
  • Zvýšená teplota (subfebrílie): 37°C – 38°C
  • Horúčka: 38°C – 41°C
  • Hyperpyrexia: nad 41°C

Novorodenci a deti do 3 mesiacov patria so zvýšenou teplotou do rúk lekára.

Pri starších deťoch postupujeme nasledovne.

  • Zvýšená teplota 37°C – 38°C
    •  miestnosť kde je dieťa vetráme, dieťa oblečieme do ľahkého oblečenia, nebabušíme ho a nesnažíme sa, aby sa „vypotilo“, to by mohlo teplotu ešte zvýšiť
    •  dbáme na zvýšený príjem tekutín
    •  dieťa orientujeme na pokojnejšie aktivity, nie je potrebný kľud na lôžku ale nemalo by vykonávať fyzicky náročné aktivity
    • pravidelne meriame teplotu
  • Horúčka nad 38°C
    • Teplotu medzi 38°C – 38,0°C zvyčajne nezrážame, ak je dieťa v poriadku, nie sú na ňom badať zmeny, je veselé, hrá sa. Pokiaľ je dieťa mrzuté, unavené a vidieť na ňom diskomfort, teplotu začíname zrážať pomocou antipyretí
    • Pokiaľ zrážanie teploty liekmi nie je dostatočne efektívne a nestačí ani alternovanie dvoch liečivých zložiek, dopĺňame proces o fyzikálne znižovanie teploty v podobe zábalov, sprchy alebo omývania vlažnou vodou
  • Hyperpyrexia
    •  podáme liek na zníženie teploty a okamžite vyhľadáme lekársku pomoc

Dieťa s teplotou obliekame do ľahkého bavlneného oblečenia, aby sa telo mohlo ochladzovať. Nebabušíme ho, nenechávame do sa „nasilu vypotiť“. Keď sa spotí, ihneď ho prezliekame, nenecháme ho zachladnúť. Pravidelne vetráme, dohliadame na zvýšený pitný režim i frekvenciu močenia. Všímame si známky dehydratácie a snažíme sa jej vyhnúť. Dieťa vedieme ku pokojovému režimu, pri vyššej teplote sa snažíme, aby odpočívalo v posteli alebo na gauči. Stravu podávame ľahkú a zvýšime príjem vitamínov. Deťom nad 2 roky môžeme podávať aj neperlivú minerálku na doplnenie minerálov. Pri horúčke podávame antipryetiká.

Antipyretiká, lieky na zníženie horúčky

Na trhu máme antipyretiká, t.j. lieky na zníženie horúčky, s dvoma druhmi liečivej zložky – paracetamol a ibuprofen. Lieky na báze paracetamolu sú napríklad Paralen a Panadol. Na báze Ibuprofenu sú to Nurofen, Brufen alebo Ibalgin. 

POZOR

Deťom do 12 rokov nepodávame lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, čo je napríklad Aspirín alebo Acylpirín. Mohli by dôjsť k vyvolaniu smrteľne nebezpečného ochorenia, takzvaného Reyovho syndrómu.

Ako podávame lieky na znižovanie horúčky?

Pri oboch typoch liečiva platí pravidlo, že odstup medzi dávkami by mal byť minimálne 6-8 hodín. Dieťa by nemalo prijať viac ako 3 dávky liečiva jedného typu za 24 hodín. Stávajú sa však prípady, kedy teplota neklesá, alebo medzi jednotlivými dávkami opätovne vystúpi a my potrebujem podať liek skôr ako za 6-8 hodín. Vtedy tzv. alternujeme lieky. Striedame dva druhy liečiva a minimálnym odstupom 4 hodiny od jednotlivých dávok. Takže ak sme dieťatku o 10:00 podali Paralen no teplota mu opäť vystúpila, môžeme o 4 hodiny, to jest o 14:00 podať antipyretikum s ibuprofenovým liečivom, takže napríklad Nurofen. Ak teplota neklesá, o ďalšie 4 hodiny, t.j. o 18:00 podávame opäť Paralen, a teda liečivo s paracetamolovou zložkou.

Dávkovanie liekov proti horúčke

Lieky proti horúčke môžeme dostať štandardne v troch variantoch – sirup, čapík alebo tabletka. Formu lieku vyberáme podľa veku dieťatka i aktuálneho stavu. Dieťatko, ktoré zvracia nám tabletu alebo sirup môže vyvrátiť, siahame po čapíku. Dieťa, ktoré zas pri horúčke súbežne preháňa, liečime tabletkou alebo sirupom, čapík by v tomto prípade nemal dlhú životnosť.

Silu lieku taktiež volíme podľa veku dieťaťa. Pri dávkovaní sa riadime rozpisom podľa hmotnosti dieťaťa. 

Paracetamol (Panadol, Paralen, Coldrex, Medipirin) -  interval medzi dvoma dávkami je min.6 hod

Užíva sa v dávke 10-15mg/kg každých 6 hodín, maximálna denná dávka je 50mg/kg na deň.

Panadol Baby sirup:

Deti 6-8 kg (3-6 mesiacov) 4,0ml
Deti 8-10 kg (6-12 mesiacov) 5,0ml
Deti 10-13 kg (1-2 roky)    7,0ml
Deti 13-15 kg (2-3 roky)    9,0ml
Deti 15-21 kg (3-6 rokov)  10,0ml
Deti 21-29 kg (6-9 rokov )    14,0ml
Deti 29-42 kg (9-12 rokov)    20,0ml

    Paralen čapíky- 100mg

      Deti 4-5kg    0,5 čapíku
      Deti 6-7kg    0,75 čapíku
      Deti 7-10 kg  1 čapík
      Deti 11-14kg 1,5 čapíku

      Panadol Junior čapíky 250mg

        Deti 15-30kg 1 čapík 
        Deti nad 30kg 1-2 čapíky

        Paralen tabletky

          Deti 9-12 kg 1 tabletka (125mg)
          Deti 13-16 kg 1 1/2 tabletky(125mg)
          Deti 17-20 kg 2 tabletky(125mg) alebo ½ tabletky 500mg
          Deti 21 - 32kg 3/4 tabletky 500mg (375mg)
          Deti nad 33kg- 1tbl 500mg

          Ibuprofen -  20mg /1ml  (Ibalgin, Nurofen, Brufen) - interval medzi dvoma dávkami je min. 6 hod

          Denná dávka lieku u dieťaťa je 20-30mg/kg/deň. V príbalových letákoch sú vypočítané dávky s použitím dolnej hranice (20mg/kg/deň) odporúčaného množstva účinnej látky. Tu je použitá priemerná dávka (25mg/kg/deň) s uvedením maximálnej dennej dávky (30mg/kg/deň)

          Brufen, Nurofen sirup:

            6kg  -  1,5ml sirupu po 6 hod.   max denná dávka 9ml   (2,2ml á 6 hod)
            8kg  -  2,0ml sirupu po 6 hod.   max denná dávka 12ml (3,0ml á 6 hod)
            10kg - 2,5ml sirupu po 6 hod.   max denná dávka 15ml (3,7ml á 6 hod)
            12kg - 3,0ml sirupu po 6 hod.      max denná dávka 18ml (4,5ml á 6 hod)
            14kg - 3,5ml sirupu po 6 hod.      max denná dávka 21ml (5,2ml á 6 hod)
            16kg - 4,0ml sirupu po 6 hod.      max denná dávka 24ml (6,0ml á 6 hod)
            18kg - 4,5ml sirupu po 6 hod.      max denná dávka 27ml (6,7ml á 6 hod)
            20kg - 5,0ml sirupu po 6 hod.      max denná dávka 30ml (7,5ml á 6 hod)

            Nurofen čapíky:

              deti od 6 do 12 kg: 1 čapík 60 mg
              deti od 12 do 17 kg: 1 čapík 125 mg

              Ibalgin , Nurofen tabletky:

                deti od 6 do 12 rokov- 1 tabletka- 200mg
                deti od 12 rokov- 1-2 tabletky- 200 mg alebo 1 tabletka 400 mg

                Fyzikálne spôsoby ako znížiť horúčku

                Ak teplota neklesá napriek tomu, že sme dieťaťu podali lieky, pristupujeme k fyzikálnym spôsobom chladenia. Čo môžeme spraviť?

                Zábaly

                • Do vlažnej vody namočíme plienku, plachtu alebo uterák a vyžmýkame
                • Dieťa zabalíme do vlhkej tkaniny tak, aby malo vonku hlavičku, ruky a nohy
                • Prikryjeme dekou alebo suchou plachtou a počkáme aspoň 10 minút
                • Zmeriame teplotu a postup opakujeme pokým nezrazíme teplotu pod 38,5 stupňa Celzia
                • Zábaly nerobíme ak má dieťa pri horúčke zimnicu, triašku, pocit chladu a studené ruky a nohy

                Ochladzovanie vlažnou špongiou alebo uterákom

                • Nie každé dieťatko znesie zábaly, vtedy pristupujeme k tomuto spôsobu ochladzovania
                • Dieťatko posadíme do vane a potierame jemne vyžmýkanou špongiou, ktorú sme namočili do vlažnej vody (v žiadnom prípade nie studenej vody)
                • Film tekutiny, ktorý sa vytvorí na pokožke odoberá teplo a tým ochladzuje
                • Navyše sa trením rozširujú cievy a tým sa zvyšuje odvod tepla
                • Táto metóda je vhodná aj pri teplote spôsobenej úpalom
                • Najväčší účinok sa dostaví za približne 30 minút
                • Dieťa neochladzujeme špongiou v prípade ak je prítomná vyrážka alebo kožné ochorenie

                Sprchovanie vlažnou vodou

                • U detí nie úplne obľúbená metóda, ale nemenej účinná
                • Voda by mala mať len o 2 stupne menej ako je aktuálna teplota tela

                POZOR

                Pri zrážaní horúčky fyzikálnym ochladzovaním nepostupujeme prudko, povrch tela sa nesmie drasticky ochladiť. Pri náhlom ochladení dochádza k zhoršeniu prekrvenia a tým odvádzaniu tepla povrchom tela. Nesúlad medzi teplotou tela a teplotou nastavenou v mozgu dochádza k triaške a k zvýšenej tvorbe tepla, čo je v snahe znížiť horúčku nanajvýš kontraproduktívne.

                Komplikácie horúčky

                Horúčka, ako každý prejav choroby, sa môže skomplikovať a privodiť vážne stavy, ktoré si vyžadujú zásah lekára. Medzi najčastejšie komplikácie a strašiak mnohých rodičov, keď dieťaťu namerajú teplotu, sú dehydratácia a febrilné záchvaty, ľudovo známe ako febrilné kŕče.

                Dehydratácia 

                Je častou komplikáciou najmä u menších detí. K dehydratácii vedie potenie pri horúčke, odmietanie pitia, hnačky a zvracanie. 

                  Dehydratácia vedie k zníženému prietoku krvi a tým kompromituje zrážanie teploty. V ťažkých stavoch môže dôjsť k šoku a rozvratu vnútorného prostredia.

                  Pri dehydratácii podávame dieťaťu tekutiny aj nasilu, po lyžičkách. Sledujeme dieťa či močí, neprítomnosť močenia je jedným z varovných signálom dehydratácie. V prípade, že dieťa zvracia a neudrží v sebe tekutinu, konzultujeme postup s lekárom, prípadne navštívime pohotovosť alebo urgent, najmä ak stav trvá dlhšie.

                  Okrem iného môžu dehydratovaní pacienti horšie znášať podané lieky.

                  Dehydratáciu v žiadnom prípade nepodceňujeme. 

                  Febrilný záchvat 

                  Je nočnou morou každého rodiča. Nevie sa úplne presne, čo za vznikom febrilných kŕčov je, no je isté, že vznikajú výlučne pri horúčke a predpokladá sa, že vznikajú tým, že horúčka dráždi mozgové centrá ktoré potom vysielajú svalom pokyny na sťahovanie a uvoľňovanie, čím vzniká kŕčovitý stav pripomínajúci epileptický záchvat. 

                    Vyskytujú sa takmer výlučne vo veku od 6 mesiacov po 5 rokov, najčastejšie medzi 1.-3. rokom života. Najčastejšie sa objavujú večer a hneď v prvý deň teploty. 

                    Môžu byť mierne aj komplikované. Mierna forma kŕčov trvá pár sekúnd, postihujú celé telo a na EEG nezanechávajú nález, v tom sa tieto kŕče líšia od epileptických záchvatov. Tá závažná forma môže trvať aj nekonečných 15 minút, postihuje väčšinou časť tepla a necháva po sebe stopy na EEG zázname. Pri ťažších prejavoch môže byť prítomná aj krátka porucha až strata vedomia a poruchy dýchania. 

                    Febrilný záchvat sa zvykne opakovať, a to až u 30% detí, u ktorých sa objavil. V 1-4% prípadov môžu febrilné záchvaty rozvinúť epilepsiu. 

                    Pri prvom febrilnom záchvate treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Liečia sa podaním diazepamu v čapíkovej alebo gélovej forme do konečníka. Rodič dostáva toto liečivo do domácej lekárničky, je inštruovaný ako ho podávať a v prípade, že sa objavia v budúcnosti febrilné záchvaty nebýva vždy potrebná hospitalizácia. To sa samozrejme mení, pokiaľ dieťa trpí závažnou formou febrilných kŕčov. 

                    Čo robiť ak dieťa dostane prvýkrát febrilné kŕče? 

                    • Zabezpečíme bezpečie dieťaťa, ideálne na zemi, na podložke, v polohe na boku
                    • V prípade straty vedomia sledujeme farbu kože, ak dieťa modrá, je potrebné dýchanie z úst do úst. Tento stav je ale pri febrilnom záchvate ojedinelý. V tomto momente už by sme mali ale mať na telefóne dispečera zo 112 a na ceste jednotku RZP.
                    • Ak dieťa pri záchvate zvracia, snažíme sa udržať ústnu dutinu čistú a aby mu zvratky nezabehli
                    • Miestnosť vetráme, dieťa vyzliekame a chladíme
                    • Nesnažíme sa nasilu zabrániť kŕčom ani do dieťaťa nasilu netlačíme tekutiny alebo antipyretiká
                    • Nesprchujeme a neochladzujeme špongiou
                    • Hneď ako záchvat odznie dieťa vezieme na pohotovosť, ak už nie je na ceste RZP
                    • Najlepšia prevencia febrilných kŕčov je nedovoliť, aby teplota vystúpila nad 39 stupňov Celzia

                    Kedy pri teplote vyhľadať lekára? 

                    Teplota býva väčšinou niečo, s čím si poradíme v pohodlí domova bez nutnosti vyhľadania lekára. No stáva sa, že aj s horúčkou musíme s dieťaťom k lekárovi alebo na pohotovosť. Kedy vyhľadať lekársku pomoc? Lekára vyhľadáme, či už pediatra alebo urgent v prípade dehydratácie a febrilných kŕčov aj v týchto prípadoch:

                    Novorodenci a deti do troch mesiacov

                    U novorodencov a detí mladších ako 3 mesiace kontaktujeme a navštívime lekára hneď ako sa objaví zvýšená teplota

                      Staršie detí

                      • Ak teplota nad 38 stupňov Celzia trvá viac ako tri dni
                      • Ak sa nám nedarí znižovať teplotu liekmi a fyzikálnym ochladzovaním
                      • Ak je dieťa nepokojné, má zrýchlené dýchanie, vykazuje známky dehydratácie, málo močí (malo by močiť približne každé 4 hodiny)
                      • Ak teplotu sprevádza zvracanie, hnačka alebo vyrážka
                      • Ak je dieťa apatické, slabé, malátne, ochabnuté
                      • Ak horúčku sprevádza bolestivý plač, petechie (drobné krvné výronky do kože, modrinky, podliatinky, veľkosti špendlíkovej hlavičky) na koži
                      • Ak má dieťa mramorovú kožu a chladné končatiny
                      • Ak má dieťa opuchnutý hltan, na dotyk zväčšené lymfatické uzliny, a iné prejavy ochorenia ako je kašeľ, slabosť, nádcha alebo únava
                      • Ak sa dieťa sťažuje na bolesť šije, je svetloplaché
                      •  Kontaktuje lekára v momente, ako sa vám nebude niečo pozdávať alebo ak máte pocit, že nie je teplota ako teplota. Radšej sa uistiť, ako niečo riskovať. 

                      Horúčka u detí nie je nič, z čoho by mal rodič radosť, no zároveň to nie je nič, čo by rodič nezvládol vyriešiť sám. Teda v drvivej väčšine prípadov. Ak dieťaťu nameriame teplotu, vyvetráme miestnosť, dieťa oblečieme do ľahkého oblečenia aby sa mu telo mohlo ochladzovať. U dojčaťa začíname znižovať teplotu keď presiahne 37,5 stupňa Celzia, u staršieho dieťaťa nad 38 stupňov Celzia v prípade, že ho horúčka zasahuje a spôsobuje diskomfort; nad 38,5 stupňov zrážame vždy, aj keď sa dieťa javí absolútne v poriadku. Pacient s teplotou patrí do postele, dbáme na zvýšený prísun tekutín a pravidelne kontrolujeme teplotu. Nameranú teplotu a podané lieky si zapisujeme, aby sme v prípade potreby vedeli lieky správne kombinovať so správnymi časovými odstupmi. Vo väčšine prípadov zvykne horúčka behom pár dní ustúpiť, pokiaľ tomu tak nie je, kontaktujeme a vyhľadáme lekára. 

                      Poznámka: Obsah tohto článku má informatívny charakter, v žiadnom prípade nenahrádza názor lekára. Preto neváhajte a kontaktuje svojho lekára alebo lekára svojho dieťaťa, ak sa vám niečo nepozdáva. 

                      Zľava 5% na prvý nákup

                      Stačí sa príhlásiť do nášho Newslettra

                      Zaujímajú ma:

                      Kliknutím na „PRIHLÁSIŤ“ súhlasíte so zaradením Vašej emailovej adresy do databázy prevádzkovateľa týchto stránok, a so zasielaním informácií o jej produktoch a službách. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov a právach dotknutej osoby, sú uvedené tu